Napriek tomu údaje o majetku stále nemá. Cirkvám muselo vysvetľovať, na čo ho potrebuje. Tie sa majú do konca mesiaca vyjadriť, či sú vôbec ochotné tieto informácie poskytnúť.
Expertná komisia, ktorej vznik inicioval minister kultúry Marek Maďarič a ktorá má nájsť najlepší model financovania, sa stretla v decembri aj vo februári. Ministerstvo kultúry o jej konkrétnych výstupoch mlčí. O možných spôsoboch financovania je vraj tiež predčasné hovoriť.
Prečítajte si glosu Mariána Repu: Svetský štát.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Zástupcovia cirkví v expertnej komisii dostali na jej februárovom zasadnutí otázku, či sú ochotní poskytnúť informácie o stave majetku cirkvi, ktorú zastupujú. Túto úlohu neodmietli, iba žiadali podrobnejšie zdôvodnenie, prečo by tak mali urobiť,“ povedal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.
Minister kultúry poslal v polovici februára zástupcom každej registrovanej cirkvi, ktorú štát finančne podporuje, list so zdôvodnením, prečo by mala poskytnúť súpis majetku. „Na reakcie zástupcov cirkví čakáme,“ potvrdil Bednár.
Tajomníčka pre mediálnu komunikáciu Generálneho biskupského úradu evanjelickej cirkvi Edita Škodová potvrdila, že do konca marca sa majú vyjadriť, či poskytnú údaje o majetku.Zmena súčasného modelu financovania cirkví podľa ministerstva nie je možná bez dohody a konsenzu s jej zástupcami. „V tomto procese by mali byť aj zohľadnené skutočnosti, do akej miery sú jednotlivé cirkvi schopné financovať svoje aktivity z vlastných zdrojov. Ako sú bohoslužobná činnosť, obnova kultúrnych pamiatok, sociálno-charitatívne a iné verejnoprospešné aktivity,“ vysvetlil Bednár.
Podľa politológa Tomáša Koziaka by cirkvi jednoznačne mali priznať, aký majú majetok. „Pre mňa je jednou z najväčších záhad, ktorá v tomto štáte je, že cirkev nie je prinútená priznať, akým majetkom disponuje. Pokiaľ dostávajú príspevok od štátu, malo by to byť na prvom mieste, aby účtovníctvo od takejto organizácie bolo dostatočne známe a transparentné,“ hovorí politológ. Dodáva, že ak majú cirkvi čisté svedomie, nemali by sa tomu brániť. Ak cirkvi argumentujú tým, že to nie je také jednoduché, majú vysvetliť, prečo.
Najväčšie cirkvi, katolícka ani evanjelická, ešte nerozhodli, či súpis majetku ministerstvu vôbec poskytnú. „Je potrebné počkať na plenárne zasadnutie Konferencie biskupov Slovenska, ktoré sa uskutoční budúci týždeň. Vnímame túto iniciatívu v celom kontexte prípravy nového modelu financovania cirkví a náboženských spoločností,“ tvrdí hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.
Hľadanie nového modelu financovania považuje za vážnu vec. „Katolícka cirkev sa touto otázkou aktívne zaoberá. Je aj našou snahou nájsť taký model, ktorý bude dokonalejší ako ten existujúci, spravodlivý a zabezpečí pre cirkvi a náboženské spoločnosti nevyhnutný priestor na jestvovanie a aktivitu,“ dodal Kováčik.
Schvaľovať poskytnutie informácií sa chystajú aj evanjelici. „Informácie musí generálny biskupský úrad vyžiadať od jednotlivých cirkevných zborov, čo si predtým vyžaduje schválenie príslušným orgánom našej cirkvi, ktorým je Generálne presbyterstvo ECAV na Slovensku,“ doplnila Škodová. Zasadnutie, na ktorom majú požiadavku prerokovať, bude začiatkom apríla.
Majetok evanjelickej cirkvi je vo vlastníctve 322 cirkevných zborov. Každý z nich samostatne rozhoduje o svojom majetku a hospodárení s ním. „Odpočet o hospodárení sa podáva na každoročných zborových konventoch, ktoré sú verejne prístupné. Vlastníctvo nehnuteľností cirkevných zborov nie je tajné, lebo sa dá zistiť v katastri nehnuteľností,“ konštatuje Škodová.
Hoci otázky majetku a financovania cirkví sa kladú už roky, konkrétne informácie roky stále chýbajú. Každá z vlád si totiž podľa Koziaka uvedomuje pozíciu cirkvi v spoločnosti. „Je ohromne silná. Žiadna z vlád si to s ňou nechce rozhádzať a cirkvi k tejto záležitosti pristupujú veľmi opatrne. Zverejnenie majetku by však prispelo k ich dôveryhodnosti. Musia čeliť záležitostiam, ktoré ich oberajú o dôveru ľudí. Bola by to jedna z ciest, ktorou by si mohli získavať dôveru ľudí späť,“ tvrdí Koziak.
V Španielsku či v Taliansku si ľudia vyberajú, akej cirkvi pôjde určený príspevok. Ak si nezvolia cirkev, peniaze štát rozdelí na iné účely, charitu alebo kultúru. Podľa Koziaka by bol tento model najvhodnejší aj pre Slovensko. „Najsympatickejšie by bolo naviazať to na dane. Cirkev by bola motivovaná o veriacich a príspevky bojovať, viac by dbala na názory a nálady ľudí. Ak by to bolo na dobrovoľnej báze, vzťah veriacich k cirkvi by bol iný,“ myslí si politológ.
O 30 rokov český štát cirkvám už neprispeje
Po dokončení reštitúcií Česká republika prestane cirkvi finančne podporovať. Premiér Petr Nečas v polovici februára podpísal zmluvy so 16 cirkvami a náboženskými obcami o finančnom vyrovnaní. Za zhabaný majetok získajú cirkvi a náboženské obce v priebehu 30 rokov náhradu 59 miliárd českých korún, čo je takmer 2,3 miliardy eur. Štát im však postupne prestane vyplácať pravidelné ročné príspevky na činnosť.
Zmluva s každou cirkvou obsahuje sumu, ktorú jej dá štát ako jednu z foriem vyrovnania majetkovej ujmy. Najviac peňazí dostane rímskokatolícka cirkev, 47,2 miliardy českých korún, čo je v prepočte viac ako 1, 8 miliardy eur. Cirkvi a náboženské spoločnosti ich môžu dostať, ak preukážu, že od nástupu komunistov v roku 1948 do januára 1990 im bol zhabaný majetok.
Finančnú náhradu od štátu odmietla iba Bratská jednota baptistov, ktorej malo pripadnúť skoro 228 miliónov českých korún, čo je takmer 8 miliónov 900-tisíc eur. Počas komunizmu vraj utrpeli zanedbateľné priame majetkové ujmy a chcú sa vrátiť k samofinancovaniu. Peniaze plánované pre túto cirkev, ktorá má u našich západných susedov približne 2 500 členov, zostanú štátu. (eo)