O chýbajúcich správach informoval v stredu minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter po stretnutí s talianskym veľvyslancom na Slovensku Robertom Martinim. Nedodané postadopčné správy o deťoch boli hlavným dôvodom pozastavenia adopcií slovenských detí do Talianska. Správy malo pred tromi rokmi žiadať Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, ktoré spadá pod rezort práce.
Talianska komisia pre medzištátne adopcie sa na februárovom rokovaní s novou riaditeľkou centra Andreou Císarovou dohodla, že 117 chýbajúcich správ, ktoré nemali k dispozícii, doručia do 15. apríla. Do včerajška aj po doručení časti z nich, chýbali správy pri 72 deťoch. Rodiny v Taliansku celkom adoptovali viac ako 200 slovenských detí.
Po návrate Císarovej z Ríma sa minister rozhodol pre pozastavenie adopcií do Talianska. „Pristúpil som k pozastaveniu do termínu doručenia postadopčných správ,“ vyhlásil minister. Znamená to, že adopcie do Talianska by teoreticky mohli byť obnovené aj skôr alebo, naopak, neskôr. „Je na talianskej strane, aby pripravila chýbajúce veci, sme ústretoví a pripravení, Taliansko je na ťahu,“ dodal Richter.
V prípade, že talianska strana správy nedoručí, Slovensko bude v krajnom prípade navrhovať osobné stretnutie s adoptovanými deťmi. Viaceré chýbajúce správy o deťoch sa týkajú obdobia rokov 2003 – 2005, teda prvých rokov po spustení adopcií do Talianska. Niektoré z detí už môžu byť dospelé.
Taliansky veľvyslanec ubezpečoval, že prioritou Talianska je ochrana záujmov deti a Rím chce so Slovenskom naďalej spolupracovať pri adopciách. „Za taliansku stranu súhlasíme a sme za to, aby sa vyriešili akékoľvek problémy a aby sa doplnila chýbajúca dokumentácia,“ uviedol Martini.
Od roku 2003 si nové rodiny v Taliansku našlo už 269 detí, ďalšie tri deti na adopciu čakajú. Väčšina detí bola adoptovaná cez súkromnú agentúru, ktorá pred dvoma rokmi prišla o licenciu. Dôvody zrušenia licencie taliansky veľvyslanec nevysvetlil. „Podľa informácií, ktoré máme z komisie pre medzištátne adopcie, dôvody nesúviseli s adopciami slovenských detí,“ uviedol.
Súkromná agentúra, ktorej zrušili licenciu, na otázky Pravdy týkajúce sa adopcií neodpovedala. Na svojej webovej stránke však naďalej uvádza zmluvu o spolupráci medzi Talianskom a Slovenskom o medzištátnych adopciách z roku 2003, v ktorej je spomenutá ako jedna z dvoch agentúr, ktoré zabezpečujú adopcie slovenských detí. Po strate ich licencie správy o deťoch, ktoré mala agentúra v agende, mala posielať talianska komisia pre medzištátne adopcie, iné zas verejná agentúra, ktorá zostala jedinou pre adopcie detí do Talianska.
Tento neprehľadný systém by sa mal zmeniť. Minister i taliansky veľvyslanec potvrdili, že zmluva o adopciách sa bude upravovať. „Chceme, aby naším priamym partnerom bola len komisia, nie agentúry,“ vyhlásil Richter. Zmeniť by sa mala aj kvalita posielaných správ, aby nevznikali špekulácie a podozrenie, že správy sú z roka na rok okopírované. „V protokole chceme mať presne zadefinované, čo má správa obsahovať, aby sme mali dostatočné informácie a aby sme boli presvedčení o tom, že deti sú v poriadku,“ dodal Richter.
Minister tiež pripustil, že bývalé vedenie centra a ministerstva malo konať hneď, ako sa o strate licencie súkromnej agentúry dozvedelo. K vyvodeniu dôsledkov za tieto chyby sa vyjadrí po 15. apríli.
Adopciami detí do Talianska sa bude dnes zaoberať aj parlamentný výbor pre ľudské práva. Jeho podpredseda Vladimír Jánoš (Smer), ktorý vlani v jeseni viedol poslanecký prieskum v centre, je s rozhodnutím ministra o pozastavení adopcií do Talianska spokojný. Vo výbore chce iniciovať požiadavku, aby v ňom k adopciám detí vystúpila riaditeľka centra Císarová.
Štát musí pri adopciách chrániť deti
Štát musí pri medzinárodných adopciách detí prijať prísne pravidlá, ktoré zabezpečia dodržiavanie práv detí. A to aj na strane štátu, ktorý deti na adopciu poskytne, aj štátu, ktorý dieťa pri medzinárodnom osvojení prijme. K medzištátnym adopciám detí prijalo vlani v novembri
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy rezolúciu. V nej pripomenulo, že hlavným cieľom osvojenia je nájsť rodinu pre dieťa a nie dieťa pre rodinu. Pri adopciách sú podľa tohto dokumentu najviac vždy dotknuté deti, pre ktoré je to na jednej strane často najlepšia možnosť nájsť opateru po tom, ako prišli o starostlivosť rodičov, na druhej strane však ide tiež o zásah do základných práv a osobnej identity dieťaťa.
Presunutie do cudzej krajiny a novej rodiny je pre dieťa traumatizujúca skúsenosť, a preto musí byť vykonaná s najvyššou starostlivosťou. Parlamentné zhromaždenie vyzvalo preto členské štáty prijať prísne pravidlá, ktorými zabezpečia dodržiavanie základných práv detí vo všetkých štádiách konania o medzištátnom osvojení.
(vv)
