Za menej práce môže kríza, nie vládne zmeny

V januári, keď nastúpili vládne zmeny, sa medzi novými nezamestnanými zaevidovalo iba 47 ľudí, ktorí predtým pracovali na dohodu. Vo februári ich pribudlo ďalších 216. V úvode roka oficiálne ukončilo činnosť viac ako 300-tisíc dohodárov.

Tieto výsledky dokazujú, že aspoň časť niekdajších pracujúcich na dohodu získala riadny pracovný pomer, aj keď len na kratší úväzok. „To však bolo aj cieľom reformy. Keď totiž doteraz nemuseli platiť sociálne odvody, išlo to len na úkor ich budúcej penzie,“ pripomína hovorca Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Zeman.

V januári a vo februári sa zapísali do evidencie nezamestnaných len asi dve tisícky bývalých živnostníkov a ďalších pol druha tisíca takých, ktoré si výkon živnosti dočasne pozastavili. Živnosť na počiatku tohto roku však zavesilo na klinec až 7 800 ľudí. Trend ukazuje, že mnohí si založili eseročky „jedného človeka“. Ako ich konatelia majú totiž väčší manévrovací priestor na optimalizáciu daní a odvody musia platiť len v prípade zisku. Počet eseročiek hneď na začiatku tohto roka vzrástol raketovo, oproti decembru až o vyše 12-tisíc, a celkovo ich dnes na Slovensku funguje viac ako 160-tisíc.

Podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka môže byť „eseročkový boom“ len ďalším pokusom, ako obísť platenie daní a odvodov. Pripomína, že kým pre drobného živnostníka je založenie eseročky často finančne neúnosné, pre tých s vyšším obratom, ktorí naozaj zneužívali bývalý systém, je to jednoduché. „Nevylučujem, že ďalšie kroky vlády prinesú aj obmedzenia pre činnosť eseročiek,“ predpovedá.

Údaje o štruktúre nezamestnaných naznačujú, že aj keď ľudí bez práce na Slovensku v posledných mesiacoch pribúda takmer najrýchlejšie v Európskej únii, zatiaľ nie je dôvod pripisovať to zmenám v Zákonníku práce či novým daňovým a odvodovým pravidlám, ktoré zaviedla vláda. Analytici naďalej vidia hlavnú príčinu v hospodárskej kríze a prílišnej otvorenosti slovenskej ekonomiky. Premiér už navyše pripustil úpravy niektorých prijatých opatrení, keby sa v budúcnosti preukázalo, že brzdia tvorbu pracovných miest.

„Na vysokom počte nezamestnaných má prinajmenšom 90-percentný podiel svetová hospodárska kríza. S tým opatrenia vlády neurobia nič,“ mieni Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. Podľa neho je prepúšťanie v krajine, ktorá takmer 96 percent svojej produkcie vyváža, čiže je takmer plne závislá od zahraničných objednávok, v ťažkých ekonomických časoch prirodzené. Domnieva sa však, že viaceré zmeny mohla vláda urobiť citlivejšie. „Mala si odpustiť zbytočne luxusné zmeny v zákonníku, napríklad obnovu súbehu výpovednej lehoty a odstupného. A hrubú chybu urobila, keď živnostníkom zrušila 40-percentný paušál,“ hodnotí.

„Kroky vlády neprispeli k zvýšeniu zamestnanosti. Skôr by som jej vyčítal, že neprispeli ani k jej zníženiu, čo by mal byť prvoradý cieľ,“ dodal Páleník. Podľa neho sa kabinet stále dôsledne nevenuje vážnemu problému dlhodobo nezamestnaných, ktorí tvoria asi polovicu 400-tisícovej armády ľudí bez práce. Pripúšťa však, že niektoré prijaté zmeny, napríklad sprísnenie prác na dohody, zase trh „vyčistia“ a prinesú pozitívne efekty.

V januári ústredie práce vykázalo aj menší prílev nových nezamestnaných ako v úvode minulého roka. Vlani v januári, v čase bývalej vlády, keď platil liberálny Mihálov zákonník a rovná daň, pribudlo do evidencie takmer 36-tisíc osôb. Teraz, keď nový pracovný kódex zdražil zamestnávanie a zvýšil daňové a odvodové zaťaženie firmám aj jednotlivým skupinám pracujúcich, sa nanovo zaevidovalo o vyše 5-tisíc ľudí menej.

Baláž vysvetľuje, že tohtoročný menší januárový prírastok nezamestnaných môže byť mierne skreslený, práve pre očakávané dosahy nového zákonníka. „Firmy totiž oveľa intenzívnejšie prepúšťali v novembri a decembri. V neistote, či v budúcom roku získajú dosť objednávok, využili poslednú možnosť lacnejšie znížiť počty zamestnancov,“ predpokladá. Podľa neho však začnú pracovníkov znovu naberať, hneď ako príde k oživeniu ekonomiky a pribudnú im zákazky.