Obce veria, že nová atómka im dá prácu a peniaze

Pri Radošovciach spoločnosť JESS Invest vykúpila podľa starostu Miroslava Remenára v uplynulých dňoch už asi 50 hektárov. A to za cenu, ktorá sa neodmieta, 100-tisíc eur za hektár. Starosta túto sumu potvrdil. „Je to pravda. Veríme, že stavba bude aj neskôr prínosom pre obec. Jednak vďaka dani za umiestnenie jadrového zariadenia, počas výstavby sa však vytvorí niekoľko tisíc pracovných miest.“ Dosahu na životné prostredie sa neobával. „My sme boli vybraní na jadrovú energetiku. Roky rokúce to tu existuje a nikto sa nás vtedy nepýtal, či s tým súhlasíme alebo nie. Ľudia sú s tým zžití.“

O predaj svojho pozemku mal záujem aj Jozef Tomovič, ktorý vlastní približne pol hektára. „Určite to chcem využiť. Družstvo mi doteraz platilo za nájom všelijako. Jeden rok mi dali zbožie, inokedy pár eur.“ Podobne ako väčšina oslovených ľudí ani on nevidel v novej elektrárni hrozbu. „Elektrina sa z niečoho vyrábať musí. A vzniknutou parou sa navyše vykurujú bytovky.“ Bez obáv bola aj dôchodkyňa Margita Martinovičová. „Možno ľudia v mestách sa boja, ale ja sa nebojím. V atómke som robila.“

Starostka susedných Jaslovských Bohuníc Božena Krajčovičová priznala, že obec má finančné výhody z toho, keď atómová elektráreň stojí v jej katastri. „Máme vybudovanú infraštruktúru, nový stavebný obvod. V tomto roku chceme rekonštruovať materskú školu, telocvičňu základnej školy, vonkajší obchvat obce a dokončujeme rekonštrukciu domu smútku. Na dedine je to vidieť.“ Upozornila však, že po legislatívnych zmenách v zákone o miestnych daniach a poplatkoch na prelome rokov 2011 a 2012 získava obec menej. Presný rozdiel sa bude dať určiť až po právoplatnosti rozhodnutí, ktorými obec vyrubila daň z nehnuteľností.

Podľa starostu obce Pečeňady Ladislava Boháčika začína táto téma v regióne rezonovať. Ocenil, že dotknuté spoločnosti doteraz viedli otvorenú politiku. „Mali sme k tomu viacero sedení, ľudia sa mohli na všetko pýtať. Uvažuje sa o moderných reaktoroch, ktoré dokážu spaľovať aj druhotný jadrový odpad a z neho dokážu vyťažiť ešte nejakú energiu, a to by bolo dobre. Toto je budúcnosť.“

Kritickejšie sa k ďalším jadrovým zariadeniam stavia Regionálne združenie miest a obcí – región Jaslovské Bohunice, ktoré zoskupuje vyše 170 obcí, ktoré ležia v širšom pásme ohrozenia. Primátor Piešťan Remo Ciccuto, ktorý je poverený vedením, povedal, že je to ťažká téma. „Takéto zariadenie určite bude mať dosah na náš región a my budeme pozorne sledovať, akým spôsobom bude zaistená bezpečnosť a úroveň zdravia. Nechceme sa k tomu stavať vyslovene nepriateľsky, ale nedopustíme, aby boli ľudia v ohrození.“

Organizácia Greenpeace Slovensko so stavbou absolútne nesúhlasí aj s prihliadnutím na fakt, že niektoré európske krajiny od jadrovej energetiky po udalostiach vo Fukušime upúšťajú, napríklad Nemecko. „Keď sa pozrieme na energetickú bilanciu krajiny, je to veľmi vyrovnané. Slovensko je vývozcom. Novú atómovú elektráreň nebude potrebovať, skôr bude potrebovať zariadenia s čistejšou energiou,“ mienila Andrea Zlatňanská.

Ministerstvo hospodárstva podľa hovorcu Stanislava Jurikoviča čaká na výsledky štúdie, ktorá rieši aj ekonomickú návratnosť projektu. „Ambícia tu je. Chceme ísť do toho so strategickým partnerom, ale ešte neboli prezentované výsledky štúdie, pretože nie sú úplné.“

Stavbu elektrárne pripravuje Jadrová a energetická spoločnosť Slovenska – JESS, v ktorej má väčšinový podiel štátna Jadrová a vyraďovacia spoločnosť. Podľa generálneho riaditeľa JESS Štefana Šabíka sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie rozbehne tento rok. „Momentálne sa pripravujú potrebné dokumenty na začatie procesu.“ Na stavbe sa mala pôvodne podieľať aj česká spoločnosť ČEZ, tá však plánuje svoj 49-percentný podiel predať. Zatiaľ rezonuje meno ruskej spoločnosti Rosatom. Tá podľa Šabíka k projektu zatiaľ nezaujala záväzné stanovisko.