Zomrel ruský miliardár Berezovskij

Známy ruský miliardár a bývalý mediálny magnát Boris Berezovskij zomrel vo veku 67 rokov vo svojom exile pri Londýne. Informovala o tom britská stanica BBC i ruská televízia RT s odvolaním sa na príbuzných a právnika zomrelého. Britská polícia sa k smrti známeho oponenta ruského prezidenta Vladimira Putina Zatiaľ nevyjadrila a podľa príbuzných smrť vyšetruje.

23.03.2013 19:02 , aktualizované: 20:34
Boris Berezovskij Foto: ,
Ruský miliardár Boris Berezovskij a odporca prezidenta Vladimira Putina zomrel. Podľa BBC okolnosti jeho smrti sú nejasné.
debata (30)

Berezovského našli mŕtveho vo svojom dome v grófstve Surrey juhovýchodne od Londýna. Príčina jeho smrti zatiaľ nie je známa. Berezovskij sa z vplyvného „oligarchu“ a spojenca Kremľa stal po nástupe Vladimira Putina k moci nežiaducim a od roku 2000 žil vo Veľkej Británii, kde prežil mnoho pokusov o atentát vrátane bombového útoku.

Bola to samovražda, tvrdí Berezovského advokát

Známy moskovský právnik Alexander Dobrovinskij, ktorý magnáta dobre poznal, si myslí, že Berezovskij spáchal samovraždu. „Mal som práve telefonát z Londýna. Boris Berezovskij spáchal samovraždu. Bol to komplikovaný človek,“ napísal Dobrovinski na svojej sociálnej sieti.

Bývalý šéf ruského vydavateľstva Kommersant Publishing House Damian Kudrjavcev uviedol, že Berezovskij zomrel o 11.00 miestneho času. Kudrjavcev na Twitteri napísal, že sa nenašli žiadne známky násilnej smrti. Podľa ďalších zdrojov našli Berezovského v kúpeľni. V posledných týždňoch údajne utrpel niekoľko srdečných príhod.

Berezovského depresie mohli súvisieť so stratou majetku. Minulý rok v auguste prehral súdny spor s ruským miliardárom a vlastníkom londýnskeho futbalového klubu Chelsea Romanom Abramovičom o vlastníctvo ruskej ropnej spoločnosti Sibneft, v ktorom išlo o viac ako päť miliárd dolárov. Berezovskij tvrdil, že ho Abramovič zastrašovaním nútil predať svoje akcie ropnej spoločnosť Sibneft za zlomok skutočnej hodnoty. Jeho tvrdenie označil londýnsky súd za nedôveryhodné a prikázal mu, aby Abramovičovi zaplatil odškodné 56 miliónov dolárov, píše RT.

Osudnou sa mu stala kritika Putina

Berezovskij získal obrovský vplyv a majetok za úradovania prezidenta Borisa Jeľcina. Vlastnil podiely v niekoľkých bankách, ropných a leteckých spoločnostiach a predovšetkým v médiách. Koncom 90. rokov však musel v Rusku stále častejšie čeliť škandálom okolo svojich podnikateľských aktivít vo firmách Sibneft, Aeroflot a televízii ORT. Jeho osud spečatila skutočnosť, že sa postavil proti Putinovi a stal sa jeho hlasným kritikom.

Berezovskij sa zbavil významnej časti majetku a odišiel do Veľkej Británie, kde získal v roku 2003 azyl. Stal sa potom veľkým kritikom Putina a spolupracoval napríklad s ruským agentom Alexandrom Litvinenkom, ktorý zomrel v novembri 2006 v Londýne na otravu ožiarením. V Rusku Berezovského odsúdili na šesť rokov za rozkrádanie majetku leteckej spoločnosti Aeroflot, na 13 rokov za údajné vytunelovanie automobilky Autovaz a bol tiež obvinený z pokusu o štátny prevrat a ďalších trestných činov.

Kto bol Boris Berezovskij?

Kontroverzný miliardár Boris Berezovskij patril k skupine ruských „oligarchov“, ktorí získali svoj rozsiahly majetok a vplyv počas vlády prezidenta Borisa Jeľcina. Neskôr sa z Berezovského stal hlasný kritik prezidenta Vladimira Putina, ktorému aj z londýnskeho exilu vyčítal nastoľovanie autoritárskeho režimu v Rusku.

Niekdajší uznávaný matematik a počítačový expert Berezovskij sa vyšvihol medzi ruskú podnikateľskú elitu počas privatizácie štátneho majetku na prelome 80. a 90. rokov. Ovládal podiely v niekoľkých bankách, ropných a leteckých spoločnostiach a predovšetkým v médiách (televízne kanály ORT a TV6).

Boris Berezovskij Foto: Reuters, Kieran Doherty
Boris Berezovskij Boris Berezovskij

Vďaka svojim peniazom a úzkym väzbám na politické špičky bol Berezovskij jednou z najvplyvnejších osôb verejného života v krajine. Mal povesť „šedej eminencie“ a uznávaný moskovský politológ Sergej Markov ho nazval „novodobým Rasputinom“.

Koncom 90. rokov však začala Berezovského hviezda v Rusku zapadať. Musel čoraz častejšie čeliť škandálom okolo svojich podnikateľských aktivít vo firmách Sibneft, Aeroflot a televízii ORT a vyvracať podozrenia, že jeho bohatstvo pochádza z účasti na spornej privatizácii, zo styku s kriminálnym podsvetím a z korupcie v mocenských zložkách. Navyše sa postavil proti prezidentovi Vladimirovi Putinovi, čo malo pre jeho ďalší život ďalekosiahle následky.

Berezovskij sa nakoniec zbavil významnej časti svojho majetku a odišiel do Veľkej Británie, kde získal v roku 2003 azyl. I z londýnskeho exilu viedol boj s ruským prezidentom. „Putin je podľa môjho názoru kriminálnik, zločinec. Porušuje zákony a nepochybujem, že skôr či neskôr sa dostane pred súd,“ povedal Berezovskij v lete 2007.

V Británii spolupracoval Berezovskij napríklad s bývalým ruským agentom Alexandrom Litvinenkom, ktorý zomrel v novembri 2006 v Londýne na otravu vzácnym rádioaktívnym izotopom polonium-210. Litvinenko tesne pred smrťou obvinil zo svojej smrti ruské úrady, podľa Kremľa naopak za vraždou stál práve Berezovskij, ktorý chcel údajne poškodiť Putinovi v očiach Západu.

Boris Abramovič Berezovskij sa narodil 23. januára 1946 v Moskve v židovskej rodine. Študoval na Ústave lesníckej techniky, fakulte elektroniky a počítačovej techniky a fakulte mechaniky a matematiky Moskovskej štátnej univerzity. Dosiahol titul doktor technických vied a od roku 1991 bol členom – korešpondentom ruskej Akadémie vied.

Zrejme z iniciatívy svojho najbližšieho politické partnera Anatolija Čubajsa zasadol Berezovskij v roku 1996 na istý čas do kresla sekretára ruskej Bezpečnostnej rady a súčasne bol vymenovaný za vládneho splnomocnenca pre Čečensko, ktorým bol do novembra 1997.

Nasledujúci rok sa stal Berezovskij na rok výkonným tajomníkom Spoločenstva nezávislých štátov. V roku 2000 zasadol do Štátnej dumy, ale po niekoľkých mesiacoch svoj mandát zložil, pričom obvinil prezidenta Putina z nastoľovania autoritárskeho režimu. Politike sa potom venoval ako spolupredseda strany Liberálne Rusko, ktorú financoval.

Ani peňažná podpora občianskej spoločnosti a dary na charitu Berezovského neuchránili pred podozreniami, že jeho bohatstvo pramenilo predovšetkým z účasti na spornej privatizácii, zo stykov s kriminálnym podsvetím a z korupcie v mocenských zložkách. Prenasledovali ho súdne spory a ruská prokuratúra ho stíhala pre podozrenie z mnohých zločinov, najmä z prania špinavých peňazí, vytunelovania automobilky Autovaz či pokusu o štátny prevrat.

30 debata chyba