Najmenej zločinov je v Skalici či v Kežmarku, najviac v Košiciach

Naopak, najviac vrážd, lúpežných prepadnutí či krádeží sa stalo v Košiciach či bratislavskom Ružinove. Polícia v týchto lokalitách zaznamenala v priemere až 470 násilných trestných činov na sto obyvateľov. Vyplýva to z policajných štatistík za minulý rok. Vedenie polície na základe nich po prvý raz vypracovalo mapu kriminality, ktorú má denník Pravda k dispozícii.

Na základe mapy kriminality sa chce polícia riadiť pri posilňovaní hliadok či v preventívnych opatreniach. Ľudia ju zase môže používať ako pomôcku pri rôznych svojich rozhodnutiach, napríklad pri kúpe nehnuteľnosti. Zo štatistík možno vyčítať, že aj keď zločinci vlani spáchali o 1 900 trestných činov menej ako v roku 2011, denne polícia evidovala priemerne 247 trestných činov, z toho 13 násilných.

Policajný prezident Tibor Gašpar je s výsledkami kriminality za vlaňajšok spokojný. „Boj s kriminalitou zaznamenal opätovné zlepšenie. Znížil sa počet prípadov trestnej činnosti. Na druhej strane sa zvýšila objasnenosť nápadu oproti minulému roku, čiže sme dosiahli úplne ideálny pomer, hoci vždy sú tu rezervy a priestor na zlepšenie,“ hovorí s tým, že o zlepšení možno hovoriť pri všetkých hlavných typoch trestnej činnosti, teda násilnej, ekonomickej aj majetkovej. „Nechcem však hovoriť len o číslach, lebo je dôležité aj to, ako situáciu vníma občan, pretože môžeme vykazovať čísla, keď sa občan necíti v bezpečí,“ dodáva Gašpar.

Podľa zozbieraných údajov sú kriminalite najviac vystavení obyvatelia Košíc. Vlani tu zločinci každý deň spáchali 15 trestných činov, čo je najviac zo všetkých okresov na Slovensku. Oveľa lepšie na tom nie sú ani obyvatelia okresu Bratislava II, kde sa v minulom roku stalo najviac lúpeží či krádeží áut a drogových deliktov.

Polícia to spája s tým, že je tu vysoký pohyb osôb, pretože sa tu nachádzajú objekty ako letisko, autobusová stanica, nákupné centrá či hotely. Hovorkyňa bratislavského Ružinova Miroslava Štrosová zas dodáva, že za nelichotivými číslami kriminality mestskej časti sú aj celkom jednoduché dôvody. „Je to časť s najväčším počtom obyvateľov, vysokým počtom nákupných centier a tiež lokalitou, ako je Pentagon, kde sa rozmohol najmä problém s drogami,“ hovorí. Vedenie Ružinova sa podľa jej slov snaží úzko spolupracovať najmä s mestskou políciou.

„Zvyšujeme napríklad počty kamier v uliciach, keďže čoraz väčším problémom sú drobné krádeže na parkoviskách pred obchodnými centrami,“ dodáva Štrosová.

Podobný problém majú však aj iné mestá. Napríklad v Košiciach sa koncom februára konalo protestné zhromaždenie za slušný a bezpečný život. Približne 250 ľudí tak chcelo vyjadriť nesúhlas s narastajúcou kriminalitou. Aj tu však mestská polícia tvrdí, že robí, čo môže. „Len v decembri sme inštalovali tri nové bezpečnostné kamery, ktoré spĺňajú najprísnejšie kritéria a požiadavky kladené na moderný kamerový systém,“ uviedla polícia s tým, že na území mesta má rozmiestnených celkovo už 49 kamier.

Najviac účinkovali dlhoprstí v okresoch Košice, Žilina, Bytča, Trnava, Hlohovec, Piešťany, Bratislava II. V týchto lokalitách zaznamenala polícia najviac krádeží vrátane áut či vlámaní do bytov a obchodov. Prvenstvo vo výbuchoch a podpaľovaní áut držia tiež Košice, predbehli tak Trnavský a Dunajskostredský okres. Vlani v Košiciach zhorelo alebo vybuchlo 25 áut.

Mapa bude aj na internete

Ak by chcel obyvateľ ktorejkoľvek oblasti zistiť, nakoľko je miesto, kde žije, bezpečné, policajné štatistiky mu v tom v minulosti veľmi nepomohli. Slovensko totiž nemá tak ako Česko či Veľká Británia verejne dostupné rizikové mapy kriminality. V Británii začali mapu využívať pred pár rokmi a každý mesiac sa na nej aktualizujú informácie, z ktorých sa občan dozvie, na ktorej ulici sa nadmieru kradne, kde sa vraždí alebo kde najviac vystrájajú pochybné živly.

Systém, ktorý pri vytypovaní rizikových lokalít používa česká polícia, nepracuje len s policajnými štatistikami, ale zadávajú sa doň aj iné údaje, napríklad demografické, hlásenia o trvalom pobyte, miere nezamestnanosti či termínoch výplaty sociálnych dávok. Mapy so zobrazenou mierou kriminality sú rozdelené podľa regiónov a druhu trestnej činnosti, je tam aj ukazovateľ objasnenosti trestnej činnosti. Cieľom projektu je, aby polícia vedela optimálne rozdeliť policajné sily a stanoviť pre jednotlivé lokality minimálny počet policajtov.

Mapa kriminality, grafika

Kliknite na zväčšený obrázok mapy.

Po podrobnejšom spracovaní údajov pripravuje takéto služby pre občanov aj slovenská polícia. V budúcnosti by si na internete mal ktokoľvek kliknúť na miesto či ulicu, ktorá ho zaujíma, a tam nájsť údaje, aké bezpečné je toto miesto. Gašpar hovorí, že jediným problémom je zatiaľ technické vybavenie polície a peniaze. „Softvér, ktorý sa na to používa, potrebujeme rozšíriť, čo istý čas ešte potrvá a bude to vyžadovať aj ďalšie financie. Chcem to však zverejniť aj na internete v čo najkratšom čase,“ tvrdí.

Prezident Policajného zboru dodáva, že cieľom polície je v najbližšom období zozbierané údaje analyzovať a zistiť, aké opatrenia je možné prijať na zlepšenie situácie. „Asi pred mesiacom sme dali spracovať analýzu pre pouličnú trestnú činnosť a banky s tým, aké opatrenia je ešte možné prijať. Na úseku bankových lúpeží bude prijaté jedno významné opatrenie, ktoré však ešte nebudem konkretizovať,“ povedal Gašpar.

Čísla nehovoria o bezpečí

Odborníci hovoria, že policajná štatistika úplne neodráža, či sa ľudia cítia bezpečne. Polícia v roku 2011 vyšetrila 47 182 trestných činov, vlani 47 883. Rozdiel je len niekoľko stoviek prípadov.

„Štatistika je sekundárny ukazovateľ, čísla z nej využívali či zneužívali aj v minulosti, preto ich treba brať s rezervou,“ upozornil bývalý šéf policajných vyšetrovateľov Jaroslav Ivor, dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy. Tvrdí, že o skutočnej kriminalite štatistiky nehovoria, pretože zaznamenávajú iba ohlásené trestné činy. Odborník na bezpečnosť však upozorňuje, že o poklese kriminality môže polícia hovoriť len vtedy, ak sa občan bude cítiť bezpečný na ulici, doma či na futbale. „Verejnosť bude vtedy spokojná, keď bude vidieť, že štát bojuje so zločinom aj ho trestá,“ myslí si Ivor.

graf - ako klesá kriminalita

Priaznivý vývoj podľa vedenia polície naznačujú aj doterajšie údaje za prvý štvrťrok. „Zaznamenávame opäť pokles celkovej trestnej činnosti, čo je dobrý trend. Mierny nárast sme však zaznamenali pri majetkovej trestnej činnosti. Aj tu som už dal urobiť analýzu, aby sme takýto trend nezachytili neskoro,“ uzavrel Gašpar.