Poslanci argumentujú tým, že sa výrazne zvýšil výskyt túlavých mačiek, ktoré útočia na chránené druhy vtáctva a takisto dochádza k ich páreniu s mačkou divou, čím je ohrozený jej genofond. Chýba však štatistika s presnými údajmi, ktorá by ich tvrdenia podporila. Ochranári preto parlamentom schválené zmeny pripisujú tomu, že medzi poslancami zaúradovala poľovnícka loby.
Medzi 150 poslancami je podľa informácií denníka Pravda zastúpených 28 poľovníkov. Najviac ich je v poslaneckom klube Smeru – až 19, nasleduje Most-Híd s piatimi poľovníkmi, zvyšné kluby KDH, SDKÚ, SaS a OĽaNO majú len po jednom. Povolenie odstrelu mačiek prešlo včera v novele poľovníckeho zákona. Všetci poľovníci zo Smeru a OĽaNO návrh podporili, dvaja opoziční nehlasovali a ostatní sa zdržali.
Tvorcom návrhu opätovne povoliť odstrel mačiek bol jediný poľovník v klube OĽaNO Ján Mičovský spolu s poslancom Martinom Feckom. Fecko si myslí, že ide o nevyhnutnú reguláciu, ktorou sa zamedzia škody páchané na vtáctve, pretože podľa neho za posledných tridsať rokov ubudlo asi 50 percent vtáctva. Vylučuje, že by zmena mala nejaký vplyv na mačky domáce, ktoré majú vzorných majiteľov. „Zákon sa týka iba túlavých dedinských mačiek, pretože ľudia, ktorí mačky chovajú ako svojich domácich miláčikov, ich predsa nebudú púšťať niekde do lesa,“ vysvetľuje.
Poľovník po novom nebude môcť mačku odstreliť vtedy, ak bude mať obojok a bude sa zdržiavať do 200 metrov od domu. Podobné pravidlo platí aj pre psy. Martin Poliačik z SaS, ktorá minulý rok presadila zákaz poľovníckeho odstrelu, sa zákon nepokúšal pripomienkovať, pretože poľovnícka loby v parlamente je podľa neho príliš silná. „Ak by bola väčšina v parlamente za to, aby zákaz zostal v platnosti, neiniciovali by zmenu. Už vopred sme vedeli, že akýkoľvek náš návrh na zachovanie súčasného stavu by nemal šancu prejsť,“ tvrdí.
Zavedenie rovnakého režimu ako pri psoch považuje Poliačik za chybné opatrenie, pretože mačka sa správa inak, čiže postroj má pri nej úplne inú funkciu ako pri psovi. Keď prelieza ploty či kríky, môže to byť pre ňu veľmi nebezpečné. „Systémové riešenie je kastračný program, ktorý by zabezpečil menší výskyt túlavých mačiek, a teda aj uhynutej zveri, ktorá sa im pripisuje. Jediným výsledkom opätovnej streľby na mačky bude, že ich miesta v poľovných revíroch nahradia mačky z dedín,“ vysvetľuje.
Ochranárka Romana Březinová zo Slobody zvierat považuje označenie mačky postrojom či obojkom za horšie ako samotný odstrel. „Toto opatrenie mohol navrhnúť len niekto, kto nevie, aké je prirodzené správanie mačky. Zvieratá tým odsúdili na krutú smrť. Mačka lozí, šplhá sa, skáče, čiže sa môže ľahko stať, že sa niekde o popruh zachytí a bude umierať pomalou smrťou či obesením,“ hovorí.
Zsolt Simon, poslanec za Most-Híd a zároveň poľovník, sa nezasadzuje ani za zákaz streľby či jej opätovné povolenie. „Mačky však vykrádajú hniezda vtákov a spôsobujú obrovské škody najmä na drobnej zveri. Pokiaľ sa túlajú viac ako 200 metrov od obydlí, môžu spôsobiť problém,“ tvrdí. Pri včerajšom schvaľovaní zákona sa hlasovania zdržal.
Podľa Fecka je zmena nevyhnutná aj z dôvodu kríženia domácich mačiek s divými. „Zvyšok Európy nám závidí, že máme mačku divú v klasickej forme, a preto je aj v našom záujme, aby sme zabránili jej páreniu s túlavými mačkami. Domáce mačky sa majú pohybovať na zastavanom území a v poľovnom revíre nemajú čo hľadať,“ hovorí. Březinová pripúšťa, že k ich kríženiu dochádza, zďaleka však nemá vplyv na ohrozenie mačky divej. Podľa nej ide o plaché zviera, ktoré žije hlboko v lese. Mačka domáca do miest, kde sa zvykne zdržiavať, zablúdi len zriedka.
V súčasnosti pre poľovníkov platil zákaz streľby na mačky a psy, ktoré sa nachádzajú do 50 metrov od svojho majiteľa alebo sú zreteľné označené obojkom. Po novom sa rovnaké opatrenie bude vzťahovať aj na mačky. Strieľať ich nebude možné len v prípade, ak sa pohybujú vo vzdialenosti do 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby alebo sú viditeľne označené obojkom či popruhom. Zákon začne platiť od júla tohto roku.