Problémy Afganistanu
„Išli sme na to i pragmaticky. Vybrali sme si krajinu, na ktorej by sme mohli zúročiť to, čo sme sa naučili,“ hovorí Lucia Hofierková, zástupkyňa vedúceho bezpečnostnej sekcie, ktorá sa zamerala na Afganistan. „Táto krajina bude po roku 2014 odkázaná viac na seba. Teda akoby sa tam niečo začínalo odznova. Preto sme si mohli vyskúšať diskusiu o riešeniach problémov v oblasti vzdelávania, ekonomického rozvoja a vnútornej bezpečnosti a civilnej stability,“ vysvetľuje piatačka.
Jedna z myšlienok študentov, ktorí v diskusii zastupovali Afganistan, USA, Európsku úniu a ASEAN, bola tá, že by čo najviac peňazí od darcov smerovalo priamo k Afgancom. Pomohlo by to znížiť korupciu. Slúžil by na to kontrolný register, ktorý by mohla spravovať Transparency International.
Bez trochu idealizmu sa dá ťažko pohnúť vpred, na druhej strane je však potrebný kritický odstup. Preto študenti nezostali pri tom, že zatlieskali dobrým nápadom. Na konferenciu si zavolali diplomatov, aby tí ponúkli svoj pohľad na ponúknuté riešenia.
„Veľmi sa mi páči, čo pripravili študenti. Že ponúkajú celkový prístup k riešeniu problémov,“ uviedol na konferencii Peter Hulényi, riaditeľ odboru rozvojovej a humanitárnej pomoci na ministerstve zahraničných vecí. „Trocha by som polemizoval s myšlienkou, aby sme ponúkali peniaze priamo ľuďom. V dlhodobej perspektíve je skôr dobré, ak idú peniaze do krajiny cez vládu. Je to spôsob, ktorým sa i miestne úrady učia transparentnosti,“ pripomenul diplomat.
„Sme veľmi radi, že tu boli ľudia, ktorí nám naše nápady komentovali. Určite nemôžeme dávať Afgancom peniaze donekonečna. Skôr ide o to, aby sa k ľuďom dostala pomoc a na jej základe sa sami postavili na nohy, vzdelávali sa. Chceli by sme, aby register pomoci bol transparentný. Bol by to systém, kde by bolo vidieť, ako sa pomoc použila,“ povedal Dávid Zolcer, šéf bezpečnostnej sekcie. „Dúfame, že to, čo sme dali na papier, nezapadne prachom. Pošleme to aj zodpovedným inštitúciám, boli by sme radi, keby reagovali. Budeme ich s tým otravovať,“ hovorí študent medzinárodných vzťahov.
„Možno raz niekoho z vás uvidím v Afganistane. Ako podnikateľov, diplomatov,“ pripomenul na konferencii študentom Jaan Zaher, šéf Svetovej organizácie afganských profesionálov.
Čo s migráciou
Druhá sekcia, ktorú študenti vytvorili, bola vízová. Aj v nej reprezentovali študenti USA, EÚ a ASEAN. Jej cieľom bolo riešiť problém migrácie. Na to vytvorili aj špeciálnu organizáciu. Platformu pre spoluprácu v oblasti migračnej politiky.
„Orientovali sme sa najmä na environmentálnu migráciu a obchod s ľuďmi,“ vysvetľuje piatačka Andrea Bullová, šéfka vízovej sekcie. „Chceli sme dohodnúť nejakú užšiu spoluprácu medzi Amerikou, úniou a ASEAN.“
„Pre nás je imigrácia veľmi dôležitá otázka,“ povedal na konferencii španielsky veľvyslanec na Slovensku Félix Valdés y Valentín-Gamazo. „Do našej krajiny prichádzajú ľudia z Latinskej Ameriky či severnej Afriky. Je možne potrebné, aby sa do riešenia tohto problému zapojilo širšie medzinárodné spoločenstvo,“ uviedol ambasádor.
Aj Vladimír Jakabčin, riaditeľ konzulárneho odboru v rezorte diplomacie, pochválil študentov za snahu. Zároveň im však okrem iného pripomenul, že riešiť problém migrácie na úrovni EÚ, Spojených štátov a ASEAN nie je úplne logické a skôr by si to vyžadovalo zaradiť iných aktérov. „Vieme, že by sa v reálnych rokovaniach určite nestretli len títo medzinárodní hráči,“ súhlasí Bullová. Študentka však tvrdí, že by bola veľmi rada, keby sa najmä na problematiku klimatických migrantov upriamilo viac pozornosti. „Na Slovensku ju ešte veľmi neriešime.“
Klimatické zmeny
Nebolo však nič, čo by od hľadaní riešení, hoci zložitých otázok, odradilo študentov. Ďalšie dve sekcie, ekonomická a environmentálna, sa zamerali na klimatické zmeny, na obchod s emisiami. „Ide o jeden z najdôležitejších, ale zároveň najkomplexnejších problémov medzinárodných vzťahov,“ priznal na konferencii aj Reinhard Wiemer, stály zástupca nemeckého veľvyslanca na Slovensku.
„Určite je pravda, že je to komplexná téma,“ priznáva i študentka Nina Feketeová, šéfka environmentálnej sekcie. „Na druhej strane je však potrebné hovoriť o týchto problémoch, aby sa nad nimi verejnosť zamýšľala, aby sme hľadali odpovede. Chceli sme pripomenúť, že ak nebudeme riešiť emisie, prídeme o prírodné zdroje, štáty stratia územie. Následkov bude množstvo,“ dodáva šéf ekonomickej sekcie Vladislav Ujházy.
Prax a výzvy
Celá modelová konferencia je založená na tom, aby si študenti medzinárodných vzťahov v „praxi“ vyskúšali, ako také medzinárodné vzťahy fungujú. Hovorí to Michal Plichta, šéf Fóra 21. storočia.
„Na škole sa učíme z politickej či ekonomickej stránky o svete. Chýbala nám však väčšia interakcia. Nie je jednoduché formulovať svoj názor, presviedčať o ňom druhých. A ťažko sa hľadá aj kompromis,“ vysvetľuje Plichta. „Celý projekt vznikol pred šiestimi rokmi a my sa v ňom kvalitne snažíme pokračovať. Robíme to preto, aby sme ukázali, že nás zaujímajú konkrétne riešenia. Sme študenti medzinárodných vzťahov piateho ročníka, čaká nás kariéra. Nechceme sa len baviť o nejakom teoretickom koncepte zakonzervovanom na škole. Je to prísľub toho, že absolventi budú kvalitnejší. Nejde nám len o encyklopedické vedomosti. Chceme sa dostať bližšie k realite. Nie je to len o tom, aby sme niečo vedeli, ale aby sme sa presadili, dokázali to podať,“ hovorí piatak.
„Sám som sa v minulosti zapojil do modelovej konferencie. Je to príležitosť pre študentov realizovať sa v rôznych oblastiach. Ide tiež o kontakt s praxou,“ povedal Michal Polgár, ktorý vyučuje na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity. „Chcel som to zamerať aj osobnostne. Jeden študent si napríklad uvedomil, že je skvelý analytik, ale nedokáže zmanažovať skupinu. Netvrdím, že to, čo účastníci vytvorili, bude mať nevyhnutne nejaký reálny prínos. Ale aj hostia konferencie ocenili, že sa účastníci pustili do náročných výziev. A študenti si skutočne dopodrobna naštudovali danú problematiku,“ dodáva Polgár.