Štát sa stal definitívnym vlastníkom kaštieľa po vyše šestnásť rokov trvajúcich súdnych sporoch s Rádom svätého Benediktína. Ústavný súd v týchto dňoch odmietol sťažnosť rádu na rozhodnutia a postup súdov o vrátenie vlastníctva. Odôvodnil to neopodstatnenosťou sťažnosti a nedostatkom právomoci rozhodovať v tejto veci. Rozhodnutie zverejnil na svojej webovej stránke.
Či sa benediktíni, ktorí na slovenských súdoch neuspeli, obrátia na európske súdne inštitúcie, nie je známe. V sídle rádu v Komárne nikto včera nedvíhal telefóny. Benediktíni už štátu viackrát navrhovali mimosúdne riešenie sporu. Po usporiadaní vlastníckych vzťahov chceli ponúknuť kaštieľ na reprezentačné účely štátu a na kultúrne a cirkevné podujatia. S majetkovým sporom o kaštieľ sa vlani obrátili aj na fóra Európskej únie. Najvyšší predstavený Maďarskej kongregácie benediktínov, pannonhalmský biskup, arciopát Asztrik Várszegi zaslal premiérovi Robertovi Ficovi diplomatickú nótu.
Vláda ešte vlani v auguste rozhodla o rekonštrukcii kaštieľa a plánovala, že v zrenovovaných priestoroch budú o tri roky rokovať európski politici pri príležitosti slovenského predsedníctva v Európskej únii. Práce nielen na kaštieli, ale i parku či vybavení za takmer 40 miliónov eur by sa mali podľa plánov dokončiť v roku 2016. Podľa premiéra Roberta Fica prispieť by mali aj súkromní investori, ktorých má nájsť minister financií Peter Kažimír.
Úrad vlády v súčasnosti rieši s architektom, koľko by mala stáť úprava projektových prác. Ateliér, ktorý má rekonštrukciu realizovať, vyhral súťaž na projekt ešte roku 1995. Problémom je, že náklady na aktualizáciu projektu sú dnes vyššie, ako bola pôvodne vysúťažená cena 540-tisíc eur. Úrad vlády tvrdí, že rezort financií v krátkom čase predloží návrh financovania kaštieľa v Rusovciach. „Úrad vlády v súčasnosti rokuje s hlavným architektom o cene aktualizácie projektu rekonštrukcie,“ uviedol v stanovisku tlačový odbor Úradu vlády.
Kaštieľ by mal po oprave slúžiť ako reprezentačné sídlo, v ktorom sa budú konať dôležité štátne podujatia. Úrad vlády vylúčil, že by slúžil ako rezidencia pre prezidenta či premiéra. V roku 1996, keď sa začalo uvažovať o rekonštrukcii kaštieľa, boli náklady na jeho opravu vyčíslené na viac ako 14 miliónov eur. Dnes je táto suma takmer trikrát vyššia.
Podľa vypracovaného zámeru na rekonštrukciu by sa financovanie mohlo zahrnúť do programu na ochranu kultúrneho dedičstva financovaného v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, kde sú darcovia Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. Tu by štát mohol získať päť miliónov eur, 15 percent by však musel prispieť zo štátneho rozpočtu. Ďalšie financie by mohli prísť z predaja prezidentskej vily na Slavíne či z eurofondov pre operačné programy z agrorezortu určených pre Bratislavský kraj. Financie by štát mohol získať aj z príspevku Európskej komisie súvisiaceho so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ.
Súdy trvali od roku 2007
Rád Benediktínov žiadal o vydanie nehnuteľnosti už roku 1994, neuviedol všetky zákonné náležitosti, a preto štát považoval žiadosť za nulitnú. Neskôr to benediktíni napadli na súde. Rád si robí dlhodobo nárok na národnú kultúrnu pamiatku na základe závetu belgickej princeznej Štefánie a grófa Eleméra Lónaya. Tvrdil, že belgická princezná v závete odkázala majetok rádu. So štátom sa súdi o vrátenie nehnuteľnosti už od roku 2007. Na bratislavskom okresnom a krajskom súde rád úspešný nebol. Neuspel ani s dovolaním na Najvyššom súde. Súdy rozhodli, že rád si nesprávnym postupom uplatnil nárok na vydanie nehnuteľnosti v katastrálnom území Rusovce.