Koľko sa z tejto sumy podarilo štátu získať prepadnutím majetku páchateľov, nie je známe. Polícia, prokuratúra a súdy tvrdia, že takúto štatistiku nemajú.
Rezort spravodlivosti už hľadá spôsob, akým sa bude dať preveriť majetok podvodníkov, dokázať jeho pôvod a po právnej stránke dosiahnuť jeho prepadnutie v prospech štátu. V Českej republike už existuje inštitúcia, ktorá takto zhabaný majetok z trestnej činnosti spravuje. Rovnaký zámer má aj kabinet Roberta Fica.
Nanovo by mal byť tiež zavedený inštitút finančného vyšetrovania, kde by sa v Trestnom poriadku presne stanovilo, za akých podmienok môže polícia alebo prokuratúra takéto vyšetrovanie začať.
Polícia sa chystá v najbližšom čase posilniť aj jednotlivé krajské policajné riaditeľstvá o útvary odborov kriminálnej polície. Tie zrušilo v šiestich krajoch predchádzajúce vedenie polície. „To bude druhý stupeň proti daňovým podvodom. Finančnú kobru chceme rozšíriť,“ povedal v rozhovore pre Pravdu policajný prezident Tibor Gašpar. Podľa neho bude s nimi komunikovať aj Finančná správa a navzájom si budú odovzdávať podnety na konanie.
Gašpar si pochvaľuje, že spolupráca s odborníkmi z Finančnej správy je dobrá. „Už teraz to riešime takými ,ordinačnými hodinami‘, keď naši policajti s týmito odborníkmi konzultujú odborné otázky týkajúce sa daní, kontroly daní a vôbec fungovania daňového systému alebo aj konkrétny prípad,“ zmienil sa policajný prezident.
Dnes totiž prípady podľa neho vyzerajú tak, že sa vedie trestné konanie, zhromažďujú sa dôkazy, súbežne sa vykonáva konanie daňových orgánov a koordinujú sa medzi políciou a daňovými úradníkmi výsledky kontroly, aby sa dalo povedať, čo je trestné a čo nie.
Prepadnutie majetku
Trest prepadnutia majetku v prospech štátu u nás nie je bežný. O prepadnutí majetku rozhodli súdy v známej kauze Horizont a BMG až po tom, čo padlo rozhodnutie o vine ichšéfa Vladimíra Fruniho a jeho spoločníkov. Štát nezaistil majetok ani v ďalšej známej kauze, kde je z daňových podvodov vo výške 30 miliónov eur obvinený Mikuláš Vareha.
Naopak, najnovšie už Finančná správa a polícia zablokovali majetok štyrom obvineným z kauzy neplatenia daní siete dvoch desiatok firiem obchodujúcich s mäsom najmä z Trnavského a Bratislavského kraja. Týmto významným spracovateľom mäsových výrobkov, ktorých firmy naďalej podnikajú na trhu, štát zaistil domy, predajne, bitúnky či výrobne mäsa. Sieť firiem mala štátu spôsobiť škodu za 7 miliónov eur. Suma sa môže po daňových kontrolách, ktoré ešte prebiehajú, zvýšiť aj na viac ako 12 miliónov eur.
Podľa odborníčky na trestné právo a poradkyne ministra spravodlivosti Lucie Kurilovskej naše platné právne predpisy umožňujú páchateľovi trestného činu, ktorý sa snažil získať majetkový prospech, uložiť buď peňažný trest až do výšky 331-tisíc eur či prepadnutie majetku. O tom však musí rozhodnúť súd.
Pri obvinení páchateľa môže polícia alebo prokurátor len požiadať súd o zaistenie majetku páchateľa. „Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody, na doživotie alebo ak ho odsudzuje za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu,“ uviedla Kurilovská.
Česi chcú zákon podľa vzoru SR
V Českej republike sa vlani podarilo zhabať páchateľom takmer jednu pätinu zo škody, ktorú štátu spôsobili ekonomickou trestnou činnosťou. Štát zhabaním cenných papierov, akcií, nehnuteľností, peňazí na účtoch či iného majetku páchateľov získal 5,7 miliardy českých korún.
Hoci na Slovensku už dva roky platí zákon o preukazovaní pôvodu majetku, jeho uplatnenie v praxi je minimálne. Naopak, Česká republika si od prijatia tohto zákona sľubuje, že bude môcť páchateľom zhabať aj majetok, ktorý nepochádza z trestnej činnosti, ale páchateľ nevie zdokladovať, že ho nadobudol z legálnych príjmov. Štát by potom mohol takýto majetok zhabať alebo dodatočne zdaniť.
Slovenská polícia prijala za dva roky od platnosti zákona o pôvode majetku 112 podnetov, konanie začala len vo dvoch prípadoch. „V 14 prípadoch boli podnety po preskúmaní ukončené z dôvodu, že zistený majetok preverovaných subjektov nedosiahol ani 1 500-násobok minimálnej mzdy, v dvoch prípadoch bol podaný na príslušnú prokuratúru podnet na podanie návrhu na začatie konania. Vo zvyšných prípadoch naďalej prebieha preskúmavanie príjmov, hodnoty majetku a spôsobu nadobudnutia majetku,“ uviedla hovorkyňa policajného prezídia Andrea Dobiašová.
Varehov majetok štát nezaistil
- Hoci je Mikuláš Vareha obžalovaný a stojí pred súdom za rozsiahle daňové podvody, ktoré vyšetrovatelia a prokuratúra vyčíslili na 30 miliónov eur, štát mu majetok nezaistil. Špeciálny prokurátor pred dvoma rokmi tvrdil, že mu to neumožňuje platná legislatíva.
- Zaistiť Varehov majetok žiadalo vtedajšie Daňové riaditeľstvo s tým, že po odsúdení páchateľa by majetok prepadol štátu. Takže štát môže získať jeho majetok až potom, keď ho súd právoplatne odsúdi za daňové podvody.
Fruniho majetok predávali ťažko
- Po krachu nebankových subjektov BMG a Horizont Slovakia vo februári 2002 prišlo o svoje úspory vo výške 14,5 miliardy korún takmer 170-tisíc klientov. Po odsúdení Fruniho a jeho spoločníkov nebolo jasné, kto má jeho majetok zablokovať, neskôr bol problém ho speňažiť. Miliardy vložené do nebankoviek Horizont a BMG však dlžníci späť nedostali.
- Správca konkurznej podstaty po speňažení začal po 11 rokoch po krachu vyplácať ľuďom z Horizontu asi 4,5 percent vkladov, teda okolo 15,2 milióna eur. Vkladatelia tak z každých sto eur, čo vložili, dostanú späť len štyri. Do konca tohto roku sa predpokladá ukončenie konkurzu v spoločnosti BMG Invest, kde sa ľudia dočkajú zrejme do jedného percenta svojich vkladov.