Dosť bifľovaniu. Deti čaká viac matematiky a menej gramatiky

Namiesto bifľovania gramatiky sa majú žiaci na slovenčine viac sústrediť na pochopenie textu, grafov a tabuliek. Matematika sa má stať kľúčovým predmetom na 2. stupni základných škôl a na stredných školách. Ustúpiť sa má pri výučbe dvoch cudzích jazykov na školách bez maturity.

04.04.2013 20:00 , aktualizované: 05.04.2013 08:00
školstvo, škola, žiaci, trieda Foto: ,
Matematika sa má stať kľúčovým predmetom na 2. stupni základných škôl a na stredných školách.
debata (110)

Zmeny v zameraní predmetov avizuje Správa o stave školstva, ktorú pripravilo ministerstvo školstva. Denník Pravda má exkluzívne k dispozícii jej konečnú verziu, ktorú rezort predložil predsedovi parlamentu. Navrhnuté opatrenia, ak prejdú vládou a parlamentom, by sa mali zaviesť do roku 2020.

Ministerstvo školstva začalo s podporou matematiky už teraz. Zaviedlo ju do pilotného testovania piatakov, na budúci rok majú testovaním prejsť už všetci piataci. „Matematika bude zohrávať veľmi dôležitú úlohu. Aby sa nestávalo to, čo teraz, že najmä učitelia vysokých škôl sa sťažujú, že im prichádzajú žiaci stredných škôl na úrovni deviatackej matematiky,“ povedal minister Dušan Čaplovič v nedávnom rozhovore pre Pravdu. Učitelia súhlasia s tým, že na matematiku treba dať väčší dôraz. Podľa nich by sa to mohlo dosiahnuť zvýšením počtu hodín, ale aj zmenou obsahu v učebniciach.

Dlhoročný učiteľ matematiky a zástupca riaditeľa na košickom gymnáziu Michal Kohút hovorí o klesajúcej úrovni matematických zručností. „Vidno to aj na externej časti maturít z matematiky. Úlohy, ktoré majú riešiť maturanti, sme kedysi dávali na prijímačkách na gymnázium,“ hovorí. Problém podľa neho je aj v chýbajúcej motivácii študentov učiť sa a vo veľkom počte stredných škôl. „Žiaci by si už v piatej triede základnej školy mali začať uvedomovať, čo chcú robiť a že ak chcú potom študovať, mali by do učenia investovať viac času a viac sa snažiť,“ dodáva.

Úroveň vedomostí z matematiky sa znižuje už na základných školách. „Učím prvý rok po nástupe z materskej dovolenky a som šokovaná z toho, aký je za tie tri roky rozdiel medzi tým, čo vedeli deti v ôsmom a deviatom ročníku vtedy a terajšími ôsmakmi a deviatakmi, ktorí prešli školskou reformou,“ hovorí Lucia Feriancová, učiteľka matematiky na základnej škole v Banskej Bystrici. Snahu o posilnenie výučby matematiky na školách jednoznačne víta. „Každá hodina navyše pomôže a určite bude na osoh,“ vraví. Deťom podľa nej chýbajú úplne základné vedomosti. „Matematiku v živote jednoducho potrebujete. Nechceme predsa mať predavačky, ktoré budú dávať ceny odhadom. Lebo aj podľa učebných osnov máme rovnice riešiť odhadom. Pritom matematika je založená na tom, že je to presná veda,“ hovorí.

Učiteľ matematiky na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave a člen ústrednej predmetovej komisie Ján Žabka však upozorňuje, že počet hodín matematiky pre kvalitu výučby nie je kľúčový. Zvyšovanie počtu hodín matematiky by, naopak, mohlo ísť na úkor iných predmetov, v ktorých je škola dobrá. „Každá škola pozná svojich žiakov a svoje silné aj slabé stránky a najlepšie vie, ktoré predmety treba posilniť a rozšíriť. Preto považujem za kľúčové ponechať čo najviac slobody školám pri tvorbe školského vzdelávacieho programu pri zachovaní štátom určeného základného učiva,“ hovorí.

Matematika má podľa neho naučiť veci, s ktorými sa stretávame aj v bežnom živote, ako desatinné čísla, kladné a záporné čísla, priestorovú predstavivosť, čítanie údajov z grafov a tabuliek a podobne. Žabka je tiež jedným z autorov učebnice matematiky pre 2. stupeň základných škôl, na ktorú sú z radov učiteľov rôzne názory. Niektorí učebnice považujú za veľmi zlé, iní za výborné. Podľa neho je to vecou prístupu učiteľa. Niektorí podľa neho radšej používajú na nájdenie druhej mocniny tabuľky namiesto kalkulačiek, iným vyhovuje novší prístup a hoci aj používanie mobilov na hodinách. „Ak deti vedia, že v mobile majú kalkulačku, ktorú im zakážete používať, majú menšiu motiváciu niečo robiť a učiť sa,“ dodáva.

V každom prípade aj diskusia o jeho učebniciach matematiky podľa Žabku potvrdzuje, že je potrebné otvoriť trh s učebnicami a dať školám na výber, aké budú používať. Otvorenie trhu s učebnicami plánuje postupne zaviesť aj ministerstvo školstva.

Gramatika verzus tabuľky

Podľa vízie rezortu školstva by sa výučba slovenčiny na základných školách nemala sústrediť len na gramatiku a literatúru, ale viac na „tvorivé a kritické pochopenie písaného textu, tabuľky alebo grafu a ich následné spracovanie a využitie v reálnych situáciách“. „Znie to dobre, ale otázka je, čo ďalej. Opäť to chce nové učebnice a aj k učebniciam, ktoré sú, by som mala veľa pripomienok. Nie preto, že by boli zlé, ale vidno na nich, že čas na ich napísanie je veľmi krátky,“ hovorí slovenčinárka Mária Jakubová z bratislavskej základnej školy.

Gramatiky, ktorú žiaci nebudú v bežnom živote potrebovať, je v učebniciach podľa nej stále veľa. „Radšej by som s deťmi riešila situácie ako čítanie tabuliek a grafov a čitateľskej gramotnosti. Ale tomu som sa venovala len pred testovaním deviatakov, v nižších ročníkoch bolo na to veľmi málo času. Ale ak aj slovenčinár vytiahne na hodine tabuľky a grafy, deti zvyknú zareagovať tým, že nie je hodina matematiky,“ dodáva. Slovenčinárka tiež pripomína, že ak chce ministerstvo zabezpečiť poriadnu výučbu pochopenia grafov a tabuliek, malo by myslieť na potrebu doplňujúcich kvalitných kurzov pre slovenčinárov.

Koľko jazykov vieš…

Vyučovanie gramatiky slovenčiny má svoj zmysel aj pre výučbu cudzích jazykov. Rezort školstva chce zmeny v tejto oblasti, ustúpiť chce od povinnej výučby dvoch cudzích jazykov. Podľa navrhovaných krokov rezortu sa má „zaviesť povinné vyučovanie druhého cudzieho jazyka len vo vybraných študijných odboroch a školách, napríklad v študijných odboroch stredných škôl ukončených maturitnou skúškou, v ostatných prípadoch sa má vyučovať druhý cudzí jazyk len na voliteľnej báze“.

Dva cudzie jazyky sú od reformy v roku 2008 povinné na druhom stupni základných škôl, gymnáziách a stredných odborných školách s maturitou, mnohé z nich však využili 8-ročné prechodné obdobie na zavedenie druhého jazyka.

Ústup od dvoch povinných cudzích jazykov rezort zdôvodňuje tým, že pre menej úspešných žiakov sú dva povinné cudzie jazyky na všetkých druhoch škôl veľkým problémom. „Treba zvážiť, či je táto povinnosť nevyhnutná pre všetky skupiny žiakov bez ohľadu na ich rozvojové možnosti a schopnosti, keď z výsledkov štúdie PISA vieme, že približne 23 % populácie je tzv. funkčne negramotných, teda nezvládajú funkčne ani svoj materinský jazyk,“ uvádza sa v správe rezortu školstva.

Podľa Františka Tamašoviča, predsedu Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania, povinné dva cudzie jazyky nie sú potrebné ani na odborných školách s maturitou. „Výučba a maturita na odborných školách by mala byť predovšetkým o odborných predmetoch. Samozrejme, žiaci by mali mať na výber. Ale ak sa chcú zamerať na jazyky, na tie by sa mali sústrediť skôr všeobecnovzde­lávacie školy,“ hovorí Tamašovič, ktorý je zároveň riaditeľ Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch. Aspoň jeden cudzí jazyk by však podľa neho mali ovládať aj žiaci odborných škôl. „Znalosť nemčiny alebo angličtiny si vyžadujú aj zamestnávatelia,“ pripomína.

© Autorské práva vyhradené

110 debata chyba