Zima ešte stále nepovedala posledné slovo, hoci viacerí ľudia by si chceli užívať slnečnú jar a keď to tak nie je, majú po nálade. Počasie však neovplyvníme, neostáva nám nič iné, len sa vrtochom počasia prispôsobiť a pripraviť si náhradný plán aktivít pre prípad, že počasie nebude dobré – odporúča psychológ František Skokan.
Aký vplyv na ľudskú psychiku má aktuálne počasie, ktoré pripomína nekončiacu sa zimu?
Táto dlhšie trvajúca zima môže na určité typy ľudí vplývať takým tým negatívnym spôsobom. Najmä, ak už majú nastavené vnútorné očakávanie, že už bude pekne a už majú svoje plány, ale počasie im ich narušilo a nemôžu ich uskutočniť. Trošku sa tam možno prejavuje vnútorný hnev, že nemôžu robiť to, čo by chceli.
Sú typy ľudí, ktorí sa s týmito vrtochmi počasia vyrovnávajú ťažšie?
Môžeme hovoriť o dvoch typoch – jeden, keď sú ľudia nedočkaví, aby mohli nastúpiť a robiť niečo, čo si na jar v súvislosti s prírodou naplánovali. A potom sú ľudia, ktorí sa budú hnevať na všetko, čoho už je príliš veľa. Chceme zmeniť to, čo zmeniť nevieme. Mali by sme určitým spôsobom prijať to, že počasie má svoje vrtochy, tak ako ich máme i my ako ľudia v správaní. Počasie sa vyblázni a jar tak či tak príde, len nepríde vtedy, keď si to prajeme my.
Dá sa ubrániť negatívnym pocitom z tohto ešte stále zimného charakteru počasia?
Netreba sa brániť, akurát si povedať, že prijímam to, že je zima. V podstate je to tak stanovené, že zima sa začína 15. októbra a končí sa 15. aprílom, takto je určené aj vykurovacie obdobie. Ak to nechceme akceptovať, tak sa budeme hnevať. Počasie má svoje vrtochy. Hovorí sa bláznivý ako apríl, takže musíme počítať aj v apríli s tým, že budú rôzne výkyvy. Akurát ich nechceme prijať, pretože máme pocit, že už toho bolo veľa. Je to veľakrát o tom, že človek je netrpezlivý a chce, aby to bolo podľa jeho predstáv, a príroda sa bohužiaľ podľa našich predstáv nespráva.
Čo by mal človek robiť, keď už je z počasia otrávený, ako by mohol možno sám v sebe zabojovať?
Dá sa to. Po prvé – prijmem to a po druhé, mal by som mať náhradný plán toho, čo budem robiť, keď nebude dobré počasie. Ak sa upriamime len na jednu aktivitu, tak si už potom nevieme nájsť náhradné riešenie. Potom je to už o osobnej moci, že chcem presadiť niečo a keď sa mi to nedarí, tak sa hnevám. Preto by som mal vedieť, že ak bude zlé počasie, tak mám takýto náhradný plán. Ak si ho nepripravím, tak som potom nahnevaný, nešťastný, nespokojný, pretože to nejde podľa očakávaní.