Pred 63 rokmi začali komunisti likvidovať mužské rehole

Pred 63 rokmi, v noci z 13. na 14. apríla 1950 sa príslušníci Štátnej bezpečnosti, Zboru národnej bezpečnosti a Ľudových milícií začali násilím dobýjať do kláštorov na území celej Československej republiky.

13.04.2013 11:41
Červený Kláštor. Foto:
Červený Kláštor.
debata (232)

Rehoľníkov previezli do koncentračných stredísk, odtiaľ putovali buď na veľké stavby socializmu, alebo do väzení, preškoľovacích stredísk a internačných táborov. Slováci si preto 13. apríl pripomínajú ako Deň nespravodlivo stíhaných.

„Po predchádzajúcej dôkladnej príprave sa vedenie Komunistickej strany Československa (KSČ) rozhodlo zlikvidovať mužské rehole. Podľa neho predstavovali hrozbu, pretože boli pilierom katolíckej cirkvi a mali vplyv na zmýšľanie katolíkov,“ povedal historik Róbert Letz.

Komunisti však navonok argumentovali údajnou protištátnou činnosťou, teda v kláštoroch sa podľa nich mali nachádzať zbrane a mali poskytovať úkryt teroristom a nepriateľom budovania socializmu. Najskôr sa uskutočnil v Prahe na prelome marca a apríla 1950 veľký zinscenovaný proces proti predstaviteľom desiatich reholí. Slovák Ján Mastiliak v ňom dostal trest doživotného väzenia. „Súčasne sa v tlači a rozhlase rozpútala kampaň proti reholiam. Urobila sa tajná evidencia kláštorov a naplánoval sa úder proti nim,“ dodal Letz. Ten prišiel v noci z 13. na 14. apríla. Historik upozorňuje, že pri likvidačnom zásahu sa zničilo veľa kultúrnych hodnôt, no „nenahraditeľné boli morálne škody, ktorých dôsledky nesieme dodnes“.

Žiakom strhávali retiazky s krížikom

Akcia K (rušenie mužských kláštorov) v noci z 13. na 14. apríla 1950 podľa historika a predsedu Fóra kresťanských inštitúcií Františka Neupauera nemala obdobu v celej strednej Európe. Historik si však myslí, že hoci sa môže zdať, že ku koncu existencie komunizmu u nás prenasledovanie kresťanov nebolo v takej miere ako v 50-tych rokoch, skutočnosť je iná. „Vaša dcéra pôjde po chodníku a môže ju auto kedykoľvek zraziť,“ vyhrážal sa podľa Neupauera manželke gréckokatolíckeho kňaza príslušník ŠtB. „Akýkoľvek prejav kresťanstva, prežehnanie sa pred kostolom, pred jedlom alebo čo i len nosenie retiazky s krížikom bol nežiaduci a taký človek bol často spoločensky diskriminovaný. Bežná prax napríklad v škole v Lendaku bola taká, že vedenie školy strhávalo deťom počas vyučovania retiazku s krížikom,“ doplnil historik.

Prenasledovali aj skautov či slovanistov

Príkladov ľudí, ktorí boli za socializmu nespravodlivo stíhaní, by sa podľa Neupauera dalo povedať veľmi veľa. „Vedec Karol Ligetti emigroval do Austrálie, pretože tu sa nemohol venovať konštrukčnej a leteckej činnosti, lebo mal zlý politický profil,“ uvádza historik. Jeden z prvých politických procesov v ČSR bol podľa neho proces so skautmi. „Za katolícky skauting boli odsúdení aj manželia Mrázovci. Pán Mráz oslepol vo väzení, lebo mu svietili reflektormi do očí.“ Prenasledovaní však boli aj futbalisti Slovana Bratislava či členovia Demokratickej strany, uzatvára Neupauer.

232 debata chyba