Odporcov ťažby zlata dostal späť do hry súd

, 14.04.2013 15:00
protest, detva, strojárne
Archívna fotografia z minulého roka: Pracovníci Podpolianskych strojární protestovali proti ťažbe zlata v lokalite Biely vrch. Autor:

Do rozhodovania úradov o ťažbe zlata na Bielom vrchu pri Detve sa môžu zapojiť aj občianski aktivisti. Najvyšší súd definitívne rozhodol, že občianske združenie Podpoľanie nad zlato, ktoré sa snaží projekt zastaviť, je účastníkom konania o určení dobývacieho priestoru.

O jeho vylúčení rozhodli úrady. Najskôr Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, po ňom aj Hlavný banský úrad. Verdikt Najvyššieho súdu je prvým, ktorý sa týka účasti verejnosti v banských konaniach na Slovensku.

„Máme potvrdené, že sme z konania boli vylúčení neprávom. Je to jasný dôkaz pochybenia banských úradov. Teraz budeme žiadať, aby rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru bolo zrušené a konanie o ňom obnovené, v rámci ktorého už budú brať do úvahy aj nás,“ povedal Roman Podhradský zo združenia Podpoľanie nad zlato. Najvyšší súd rozhodol už minulý mesiac, teraz majú v rukách rozsudok aj odôvodnením.

Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici rozsudok už tiež dostal. Potvrdil to jeho predseda Peter Kúkelčík, ktorý pre Pravdu uviedol, že stanovisko poskytnú po jeho preštudovaní. „Prvostupňové rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru bolo už vydané. Teraz by mal banský úrad urýchlene zjednať nápravu a začať konať so združením Podpoľanie nad zlato ako s účastníkom konania,“ spresnila advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová, ktorá združenie zastupuje. Aktivisti musia mať možnosť vyjadrovať sa ku konaniu, nazerať do spisu, musia im doručovať rozhodnutia, môžu podávať odvolania, prípadne žalobu na súd.

Verdikt Najvyššieho súdu podľa nej znamená, že verejnosť má právo byť účastníkom konania, ktoré sa týka životného prostredia, aj vtedy, keď to naše právo, v tomto prípade banský zákon, vyslovene neupravuje. „Slovensko je totiž viazané medzinárodnými dohovormi a európskym právom, v zmysle ktorých musí mať verejnosť právo byť účastníkom konania. A to aj v ranom štádiu povoľovacích procesov, kedy je ešte možné reálne ovplyvniť, či sa vôbec takáto činnosť bude realizovať a v akej podobe, napríklad aj pri určení dobývacieho priestoru,“ spresnila.

Určenie dobývacieho priestoru ešte neznamená, že sa v danej lokalite bude ťažiť. V rámci povoľovacieho procesu sa musí uskutočniť aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA, kde samosprávy majú právo veta. Ak však bude územie vymedzené na ťažbu zlata, len ťažko sa tam bude môcť realizovať iná činnosť. Aktivisti preto od začiatku žiadali, aby dobývací priestor nebol vôbec určený.

Rozhodnutie súdu v prípade Detvy nie je podľa Kováčechovej úplne prvé v súvislosti s účasťou verejnosti na konaniach s významným dosahom na životné prostredie. „Napriek tomu stále je to pre mnohé orgány novinkou. Vo vzťahu k banským činnostiam je u nás tento verdikt prvý,“ dodala Kováčechová.

Proti ťažbe zlata na Podpoľaní sú mesto, okolité obce, odborári a miestni aktivisti. Na ich stranu sa nedávno postavil minister životného prostredia Peter Žiga aj banskobystrický župan Vladimír Maňka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk