Rezorty financií a hospodárstva mu vyčítajú, že je nepripravený a neobsahuje analýzy, ktoré by vyčíslili dosah zmien na štátny rozpočet. Reformu verejnej správy tzv. ESO, v rámci ktorej rušenie úradov prebieha, pripravilo ministerstvo vnútra. Podľa neho by od októbra mali zaniknúť všetky obvodné úrady, namiesto nich navrhuje vznik 72 nových okresných úradov.
Od októbra by sa mali zrušiť obvodné úrady životného prostredia, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obvodné lesné úrady, obvodné pozemkové úrady a správy katastra. Ich zamestnancov štát presunie na novozriadené okresné úrady, ktorých bude 72, teda o 22 viac, ako bolo obvodných. Na okresnom úrade by sa podľa návrhu ministerstva vnútra malo dať vybaviť všetko od živnostenského listu až po stavebné povolenie. Ministerstvo navrhuje zmeny v štátnych úradoch v zákone o organizácii miestnej štátnej správy, ktorý dalo na pripomienkovanie. Dokopy sa k nemu nazbieralo okolo 150 pripomienok, niektorí ministri tento zámer odmietli.
Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že reforma zrejme bude mať aj negatívny dosah na štátny rozpočet, čo rezort vnútra nezohľadnil. Upozornilo, že pri rušení sa nepočíta s tým, že informačné systémy obvodných úradov nie sú prepojené. Ak sa ich činnosti zlúčia pod jeden okresný úrad bez toho, aby sa dali údaje zlúčiť do jedného informačného systému, hrozí, že úradníci o ne prídu. „Je na ministerstve vnútra, aby si finančné prostriedky zaobstaralo, nakoľko ide o zmeny, ktoré po finančnej stránke spadajú do jeho kompetencie. Tieto zmeny v informačnom systéme je potrebné vykonať, aby zamestnanci vykonávajúci úlohy v oblasti hospodárskej mobilizácie neprišli o svoje údaje,“ tvrdí ministerstvo hospodárstva. Rezort financií na čele s Petrom Kažimírom namieta, že zákon nedostatočne uvádza vplyv na zamestnanosť, keďže časť dnešných úradov úplne zanikne.
Najväčšie výhrady má Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktorému prekáža reforma od základu. „Podľa názorov z členskej základne sa predkladateľ nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, ktoré viedli k zrušeniu integrovanej štátnej správy v minulosti,“ uviedlo združenie. Prekáža im, že k reforme chýba rozsiahlejšia analýza. Môže sa tak podľa nich stať, že štát nevyčlení dostatok peňazí pre novovzniknuté úrady, ako aj to, že keď sa úrady zlúčia do jedného v každom okrese, nebudú dbať rovnomerne na všetky svoje činnosti. Podľa nich majú totiž napríklad pracovníci zaoberajúci sa životným prostredím úplne iné nároky, ako aj tempo práce, ako napríklad tí, ktorí sa venujú školstvu. Obávajú sa aj nedostatočného zamedzenia politických vplyvov na štátnu správu. „Vyjadrujeme určitú obavu, že bez seriózneho vysporiadania sa s uvedenými problémovými okruhmi známymi už z minulosti nemusí predstavovať zavedenie predloženého modelu vo vzťahu k efektívnosti výkonu štátnej správy výraznejší posun,“ pokračuje ZMOS.
O zapracovanie podrobnejších informácií požiadal ministerstvo vnútra aj Úrad vlády. Podľa neho by mal materiál obsahovať návrh konkrétnych opatrení, legislatívnych zmien a podrobnejšie vyčíslenie dosahov. Rezort životného prostredia namietol, aby vedúcich odborov za jednotlivé kapitoly nenavrhovali členovia vlády, ale len prednostovia ňou volení. Svoje námietky predložil aj opozičný poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ), ktorý nesúhlasí s navrhovanou právomocou okresných úradov vydávať všeobecne záväzné právne predpisy. „Obávame sa, že uvedená právomoc bude v praxi vyzerať tak, že 79 prednostov bude len vydávať všeobecné záväzné predpisy podľa ľubovôle. Ide o posilňovanie byrokracie, ktoré navyše môže viesť k nejednotnému postupu a nerovnakému zaobchádzaniu s občanmi,“ hovorí Beblavý. Ako pripomienky zohľadní rezort vnútra, včera ministerstvo neuviedlo. Dnes plánuje o téme reformy informovať bližšie.
Chystaná druhá fáza reformy verejnej správy by mala nadväzovať na prvú časť, ktorá platí od januára. Vtedy zaniklo 64 úradov špecializovanej krajskej správy. Aj predkladanie prvej časti si vyslúžilo podobné diskusie, ako sa začínajú dnes a vláda po výhradách niektorých členov schválila materiál až na druhý raz. Ministerstvo vnútra tvrdí, že po realizácii všetkých navrhovaných zmien dokáže do konca roku 2016 ušetriť až 700 miliónov eur.