Stratégiu rozvoja múzeí a galérií do roku 2018 schválila začiatkom apríla aj vláda. Ministerstvo kultúry má jasnú predstavu, čo múzeá potrebujú. „Ako hlavné ciele sú stanovené zintenzívnenie vedeckovýskumnej činnosti múzeí a galérií, zlepšenie akvizičnej činnosti, odbornej ochrany zbierkových predmetov, zatraktívnenie prezentačnej činnosti, podpora rozvoja ľudských zdrojov či pokračovanie digitalizácie zbierok,“ povedal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.
Múzeá a galérie spravujú viac ako 15 miliónov zbierkových predmetov. V mnohých múzeách za ostatné roky návštevnosť klesá. V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote najvyššiu návštevnosť mali v roku 2008. „Určite na to vplýva celková socioekonomická situácia v regióne. Zároveň nie sme múzeom hradného typu, kde už len samotný objekt by bol lákadlom,“ myslí si riaditeľka múzea Oľga Bodorová.
Menší záujem o návštevu Balneologického múzea v Piešťanoch jeho riaditeľ pripisuje poklesu návštevníkov mesta. „To vyplýva zo zanedbania rozvoja cestovného ruchu v tomto meste, napríklad z neexistencie moderného kúpaliska,“ myslí si riaditeľ Vladimír Krupa. Úspech mali napríklad s výstavou betlehemov, historických fotografií Piešťan či hračiek. Balneologické múzeum nesídli vo vlastných budovách, takže priestory nemôže prerábať.
V Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici by cudzinci zase privítali informácie vo svojom jazyku. Pri exponátoch sú popisky iba v slovenčine a latinčine. „Dočasne sme to vyriešili tak, že sme súpis vystavených položiek, zatiaľ pre časti História a Etnografia, preložili do angličtiny a nemčiny. Preklady zviazané do informačných brožúr ponúkame návštevníkom v pokladnici múzea,“ vysvetľuje Igor Stavný zo Štátnych lesov TANAP-u.
Ľuboš Kačírek z katedry etnológie a kultúrnej antropológie z Univerzity Komenského tvrdí, že Slováci majú z okolitých národov najmenej vypestovaný vzťah k návšteve múzeí. „Školské skupiny tvoria výraznú časť návštevníkov múzeí a mnohým obyvateľom táto školská skúsenosť stačí. K najmenej obľúbeným patria kamenné múzeá vystavujúce zbierkové predmety vo vitrínach,“ povedal. Štýl múzeí sa mení. V USA vznikali mnohé múzeá ako kluby a vyprofilovali sa na strediská spoločenského života. Podľa Kačírka podobné zameranie má aj nová muzeológia či komunitné múzeá, ktoré sa usilujú zapojiť návštevníka do činnosti múzea, a súčasťou múzeí sú knižnice, prednáškové sály či tvorivé dielne.
Perspektívu zlepšenia postavenia našich múzeí Kačírek nevidí iba vo zvýšení finančných prostriedkov, vďaka ktorým budú môcť modernizovať expozície a depozitáre. „Vedenia múzeí musia venovať väčšiu pozornosť propagácii múzeí a príprave múzejných programov pre všetky vekové kategórie,“ uzavrel.
To, že nový prístup a netypické akcie prilákajú návštevníkov, zistili mnohé inštitúcie. Napríklad v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň v posledných rokoch návštevnosť stúpa. Špeciálne zameranie múzea na bábkové divadlo a hračky láka školské výlety, pre ktoré pripravujú okrem prehliadky expozícií aj náučno-zábavné programy a tvorivé dielne.
„Bojujeme s ťažkými pracovnými podmienkami v priestoroch štátnej kultúrnej pamiatky vyžadujúcej urýchlenú rekonštrukciu. Menej byrokracie a viac spoločenského uznania a pozornosti zo strany štátu by určite pomohlo,“ tvrdí riaditeľka modrokamenského múzea Helena Ferencová.
Obstáť v ťažkých časoch sa darí Múzeu vo Svätom Antone, vlani ho navštívilo takmer 45-tisíc ľudí. „Stálej popularite sa tešia Dni svätého Huberta, ktoré múzeum organizuje každoročne na jeseň. Počas už uskutočnených 22 ročníkov týchto slávností sa záujem poľovníckej aj nepoľovníckej verejnosti z roka na rok zvyšuje,“ tvrdia zamestnankyne múzea Monika Arvajová a Mária Ďurianová. Vlani prvýkrát organizovali aj Detské dni svätého Huberta pre deti základných a materských škôl.
Veľký ohlas majú aj interaktívne výstavy, ktoré rušia pravidlo, že na vystavené veci sa môže iba pozerať. „Z výstav majú najväčší úspech interaktívne výstavy, rekordnú návštevnosť mala výstava Vedecká hračka v roku 2011, na ktorú chodili celé rodiny s deťmi,“ hovorí Zuzana Nemcová z Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Zo stálych expozícií je najväčší záujem o Juraja Jánošíka. Školské výlety sa zaujímajú o štúrovskú generáciu. Tento rok chcú obnoviť Mikulášsku mučiareň a majú v pláne vybudovať aj chýbajúcu šatňu pre návštevníkov.
Voľných vstupov možno bude viac
Do múzeí a galérií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry je vždy prvú nedeľu v mesiaci vstup voľný. To sa prejavilo aj na zvýšení návštevnosti. Ide o pilotný projekt, ministerstvo uvažuje aj o jeho rozšírení, ak dokáže múzeám a galériám kompenzovať výpadky v príjmoch zo vstupného. „Na druhej strane však budeme od múzeí a galérií očakávať, že budú hľadať určité náhrady na strane príjmov, napríklad v podobe zabezpečenia doplnkových služieb pre zvýšený počet návštevníkov. Predaj suvenírov, propagačných materiálov, občerstvenia či doplnkový program tak, aby tento eventuálny výpadok príjmov aj nahradili,“ potvrdil hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.