Kompetencie pri ich vymenúvaní a odvolávaní by podľa Správy o stave školstva mali mať len zriaďovatelia – samosprávy a župy. Dnes riaditeľov navrhuje rada školy, v ktorej majú zastúpenie aj rodičia. Učitelia upozorňujú, že novým návrhom sa zvýši závislosť riaditeľov od záujmov samospráv. Aj o budúcom postavení riaditeľov škôl budú dnes rokovať zástupcovia školských združení s ministrom školstva.
Správa, ktorú vypracoval rezort školstva, sa odvoláva na analýzu spoločnosti McKinsey, podľa ktorej je „v mnohých prípadoch slabým článkom v riadení školstva riaditeľ školy“. „Ako môže obstáť kvalitný riaditeľ školy, ktorý sa snaží o to, aby mal kvalitných učiteľov, keď má v rade školy rodičov, ktorí tlačia hlavne na to, aby dieťa prešlo? Preto je dôležité ošetriť postavenie riaditeľa školy ako nezávislej osoby, ktorá bude určovať kvalitu školy,“ povedal v nedávnom rozhovore pre Pravdu minister Dušan Čaplovič. Rezort sa podľa neho bude „snažiť ošetriť to, aby rodičia napríklad v rade školy neprehlasovali a nepresadzovali školu s priemernými a podpriemernými učiteľmi negatívnym stanoviskom k riaditeľovi, ktorý môže byť dobrý manažér a školu sa snaží potiahnuť ku kvalite“.
Základná škola s viac ako 25 zamestnancami má 11 členov rady školy – dvoch zástupcov učiteľov, jedného zástupcu ostatných zamestnancov, štyroch zástupcov rodičov a štyroch zástupcov zriaďovateľa. Rady na gymnáziách majú o jedného zástupcu rodičov menej a je v nich zástupca študentov.
Gabriela Dorňáková z Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií považuje terajší systém za správny a nevidí dôvod, prečo by sa mal meniť. „Rada školy je zložená z rôznych ľudí a ak dokáže povedať jednoznačne áno, tak riaditeľ má jasný mandát. Ale ak to bude len na rozhodnutí úradov, nebude tam dostatočná objektivita, pretože o našej práci vedia najviac rodičia, žiaci a kolegovia. Na úradoch majú len prenesené informácie o práci riaditeľa,“ hovorí riaditeľka bratislavského Gymnázia Jána Papánka. Sama prešla výberovým konaním rady už tri razy. Kontrola pri voľbe riaditeľa školy bola podľa nej posilnená aj tým, že na zasadnutí sa zúčastňuje aj zástupca školskej inšpekcie.
Pripúšťa, že situácie, keď sa rodičia spoja s učiteľmi proti riaditeľovi školy, sa síce môžu stať, ale terajší systém je transparentnejší. Podľa šéfa Nových školských odborov býva riaditeľ prehlasovaný len vo výnimočných prípadoch a vo vážnych situáciách. „V skutočnosti je to naopak. Rada školy nemá dostatočné právomoci,“ hovorí Ľudovít Sebelédi. Terajší systém je podľa neho zlý, ale to, o čom uvažuje ministerstvo, je ešte horšie.
Nové školské odbory podobne ako Slovenská komora učiteľov žiadajú skôr rozšírenie rady o väčšie zastúpenie učiteľov. „Zloženie rady školy by malo mať tri rovnocenné zložky, tak ako je to pri deľbe moci v štáte, aby sa mohli vzájomne kontrolovať,“ hovorí Miroslav Sopko, viceprezident Slovenskej komory učiteľov.
Sebelédi upozorňuje, že vymenovanie riaditeľov škôl ich zriaďovateľmi môže tak ako pred rokmi sprevádzať rodinkárstvo či dosadzovanie tých „poslušných“. „Argument, že samosprávy potrebujú také právomoci, lebo nesú zodpovednosť za školy, je zavádzajúci. Zodpovednosť za kvalitu školy nesie riaditeľ,“ zdôrazňuje Sebelédi.
Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány oponuje, že „priamo volení predstavitelia miest a obcí nesú zákonnú zodpovednosť za chod školstva na svojom území“. „Dnes je často riaditeľ zhovievavý alebo ,poslušný‘ voči tým, ktorí ho o pár dní volia do funkcie. Bez priamej zodpovednosti za jeho pôsobenie a výsledky vo funkcii,“ tvrdí Turčány.
Rady sa podľa neho aktivizujú len vtedy, ak treba navrhnúť riaditeľa. „A tiež vtedy, ak vzniká potreba zlučovania alebo hrozí zrušenie školy, čo so sebou prináša aj isté ohrozenie záujmov zamestnancov a rodičov. Škola je však rozpočtovou organizáciou obce, nie rodičov, zamestnancov či zástupcov školskej inšpekcie. O prioritách, majetku, financiách škôl, a tým aj občanov miest a obcí, musia na základe kritérií rozhodovať volení predstavitelia,“ dodal.
Spôsob, akým by chceli samosprávy predísť špekuláciám, že riaditelia škôl nebudú menovaní na základe iných ako odborných kritérií, nie je zatiaľ jasný. „Transparentnosť výberu a následné menovanie by malo byť prioritne vecou nastavenia kritérií v zákone, ale aj vo vnútorných organizačných normách mesta alebo obce,“ uviedol Turčány na otázku ako by mala byť zabezpečená transparentnosť výberu riaditeľa. Zástupcovia štátu v školských radách podľa neho „už dnes kontrolujú, či kandidát na riaditeľa spĺňa odborné predpoklady na výkon funkcie“.
Kontrolná funkcia rady školy by mala byť podľa neho aj po zmenách zachovaná. „Dôležitou kompetenciou by malo zostať navrhovanie smerovania školy, jej priorít a potrieb, možnosť vyjadrovať sa k tvorbe vlastných výchovných programov a podobne. Možností, kde vidíme reálne pôsobenie školských rád, rodičov a zamestnancov školy, je však viac,“ dodal podpredseda ZMOS.