Firmy navrhujú vziať prácu dôchodcom

„Súčasný zákonník nám umožňuje skončiť so zamestnancom pracovný pomer iba vtedy, ak je nadbytočný alebo vážne porušil pracovnú disciplínu. Legálna možnosť prepustiť penzistu, aj keď už na zadanú prácu preukázateľne nestačí, prakticky neexistuje. Ak teda štát deklaruje, že má obrovské problémy so zamestnávaním mladých, tu je šanca, ako pre nich získať prácu,“ argumentuje šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.

„V zákonníku by takto pribudol ďalší prvok, ktorý by spružnil a administratívne zjednodušil prepúšťanie ľudí s nárokom na starobnú penziu,“ súhlasí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.

Aj keď zamestnávatelia zdôrazňujú, že prepustenie dôchodcu by mala byť len možnosť, nie povinnosť, minister práce Ján Richter sa k ich návrhu stavia opatrne. Podľa neho naráža na ústavnoprávne bariéry. Penzisti, ako dodáva, navyše vykonávajú najmä špecifické práce, o ktoré mladí ani nemajú záujem. „Videl by som to ako krajnosť,“ povedal Richter.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne dnes celkovo v štátnej, verejnej aj privátnej sfére pracuje okolo 60-tisíc penzistov. Sociologička Monika Čambáliková nepredpokladá, že by ich prepustenie prinieslo rovnaký počet novozamestnaných mladých. „Ťažko uveriť, že by mladí húfne stáli o veľmi slabo platené miesta učiteliek v chudobných regiónoch, kuchárok či vrátnikov,“ uvažuje.

Niektorí zamestnávatelia sa penzistov nevzdajú

Aj zbežný prieskum Pravdy ukázal, že napríklad na vrátniciach firiem či úradov je naozaj ťažké nájsť nepenzistu. Prečo na týchto pozíciách nevidno mladých?

„Robím dvanásťhodinové šichty, dve denné a dve nočné za sebou, potom mám štyri dni voľna. Mesačne odpracujem okolo 180 hodín, za jednu dostávam 2,60 eura. A to mi ešte z každej zmeny stŕhajú polhodinu na jedlo, hoci nesmiem opustiť pracovisko. V čistom teda zarobím za mesiac asi 380 eur. Moja práca je neperspektívna, len sedím a strážim, občas idem na obchôdzku. Kto z mladých by so mnou menil?“ núka odpoveď 68-ročný František Demeter, recepčný súkromnej firmy.

Dôchodcov ako dozorcov vo výstavných sálach zamestnáva prakticky každé múzeum či galéria. Napriek tomu, že prácu si márne hľadajú mnohí mladí vyštudovaní kunsthistorici či muzeológovia. „Lenže naši dozorcovia nerobia odbornú prácu. Iba strážia exponáty a dohliadajú na poriadok,“ vysvetľuje Daša Dúbravová, manažérka pre publicitu zo Slovenskej národnej galérie. „Dôchodcovia tvoria asi 10 percent našich zamestnancov. Sú pre nás cenné ich skúsenosti, lojalita aj komunikačné schopnosti vo vzťahu k verejnosti,“ dodáva.

Podobne pomocný personál v stravovacích prevádzkach tvoria najmä starobné dôchodkyne. „Zamestnávam penzistku ako pomocnú silu. Denne robí päť-šesť hodín. Čistí cibuľu, zemiaky, umýva riad. Za 300 eur hrubého mesačne. Kým ona je spokojná, keďže si takto pekne prilepší na dôchodku, mladá by sa mi na také peniaze vykašľala,“ tvrdí majiteľ malej reštaurácie Ferdinand Nagy.

Problém nahradiť zväčša ženy v penzijnom veku by mali aj v školách. „U nás máme štyri nadsluhujúce učiteľky. Sú vynikajúce, keby odišli, určite by nebolo ľahké personálne zabezpečiť chod našej školy. Učiteľské povolanie dnes vzhľadom na nízke platy už ako také nie je lukratívne. A do škôl s deťmi z neprispôsobivých rodín je o to ťažšie získať mladého perspektívneho učiteľa,“ tvrdí Erika Polgáriová, jedna z dvojice učiteliek Základnej školy v Dobšinej, ktoré sa pred časom otvoreným listom obrátili na ministra školstva.

Nie je to prvý návrh

Návrh zamestnávateľov nie je nový, podobné sa opakujú cyklicky. Napríklad roku 2011 sa cez novelu zákonníka pokúšal vytlačiť z pracovného trhu ľudí „vysokého veku“ poslanec vtedy koaličnej SDKÚ a exminister práce Ľudovít Kaník. Nepodporili ho však ani koaliční partneri. Začiatkom tohto roku zase opozičná poslankyňa KDH Monika Gibalová navrhla riešenie cez novelu zákona o sociálnom poistení.

„V dramatickej situácii, keď veľký počet nezamestnaných nemá ani jeden príjem, a táto skupina, naopak, príjmy až dva, žiada sa prijať takéto opatrenie,“ argumentovala. Predložila analýzu, podľa ktorej okolo 20-tisíc starobných dôchodcov zaberá pracovné pozície platené z verejných zdrojov. Ak by všetky obsadili mladší, Sociálna poisťovňa by podľa Gibalovej ročne ušetrila 38 miliónov eur, ktoré im vypláca na dávkach v nezamestnanosti. A keby sa seniori vzdali penzie a zostali pracovať, usporilo by sa v dôchodkovom systéme 101 miliónov eur.

V rámci znižovania stavov, teda opäť bez náhrady mladými, však dôchodcovia postupne odchádzajú aj zo štátnych úradov či z verejných inštitúcií. „Na ministerstve práce bolo na začiatku nášho pôsobenia 40 dôchodcov, dnes ich zostáva 19. Rozlúčili sme sa v dobrom, pochopili potrebu šetriť verejné financie,“ uviedol hovorca Michal Stuška. Zamestnancov penzistov ubúda aj v Národnej rade.

Niektoré lukratívne miesta v Slovenskej akadémii vied či na verejných univerzitách mladým naozaj neodôvodnene zaberajú prestarnutí profesori. Tento stav sa už snaží zmeniť ministerstvo školstva.

Čambáliková však poukazuje aj na fakt, že politikom síce prekáža súbeh nízkeho platu a dôchodku u penzistov, no sami sa vôbec neobmedzujú vo výkone naraz niekoľkých vysokých funkcií s rádovo vyšším príjmom. „Koľko dôchodcov sedí v parlamente či vo vysokých funkciách riaditeľov úradov a inštitúcií?“ pýta sa. Doteraz navrhnuté kroky vedúce k „odstaveniu dôchodcov“ podľa nej akurát len zostrujú medzigeneračný boj „kto na koho dopláca“.