Škody sa rátajú na vyše 40-tisíc eur, morálne a environmentálne škody sú podľa lesníkov a ochranárov nedozerné a nevyčísliteľné.
Oheň zničil mladé stromy, ktoré tam rástli asi desať rokov. „V tomto roku sa na tejto ploche zalesňovať nebude. Je potrebné zistiť, čo všetko požiar prežilo, čo je životaschopné tak z prirodzeného zmladenia, ako aj z umelej výsadby a až potom sa stanoví plán zalesňovania predmetnej lokality,“ povedala hovorkyňa Štátnych lesov TANAP-u Lenka Burdová.
Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko vyčíslil spoločenskú hodnotu uhynutých rastlín a živočíchov na niekoľko miliónov eur. Požiar zničil znášky v hniezdach vtákov, zasiahol aj hady, obojživelníky či hmyz. „Obnova tohto územia potrvá niekoľko desiatok rokov, kým bude v takom stave ako predtým,“ vysvetlil Majko. Budúci týždeň vyhodnotia presnejšie škody na biotopoch a zosumarizujú zoznam vtáčích druhov, ktoré prišli o potomstvo. Podľa neho plocha, na ktorej horelo, je v treťom stupni ochrany a po veternej kalamite tu bola povolená obnova lesa. Konáre a odpad sa však z tejto plochy neodstraňovali.
O príčine vzniku požiaru sa presne nevie. Podľa prešovského krajského policajného hovorcu Daniela Džobanika polícia ešte čaká na správy od hasičov a potom rozhodnú o ďalšom postupe, ktorým môže byť aj trestné stíhanie. Riaditeľ popradských hasičov Ondrej Šproch potvrdil, že za vznikom požiaru je jednoznačne ľudský faktor.
Ministerstvo životného prostredia vníma situáciu okolo požiaru vo Vysokých Tatrách citlivo, o špeciálnych opatreniach zatiaľ neuvažuje. Tvrdí však, že chce určite zabrániť opakovaniu podobnej udalosti. Ako to mieni docieliť, neuviedlo. „Envirorezort vyzýva návštevníkov najstaršieho národného parku na Slovensku, aby sa zdržali akejkoľvek manipulácie s otvoreným ohňom,“ povedal hovorca ministra životného prostredia Maroš Stano.
Obvodný lesný úrad v Poprade vydal ešte vo štvrtok popoludní zákaz vstupu do lesa. Týka sa všetkých lesných pozemkov na území Tatranského národného parku, nie turistických chodníkov, ktoré sú verejnosti počas stále platnej sezónnej uzávery prístupné.
Majko tvrdí, že hlavným faktorom vzniku požiarov je vypaľovanie trávy. Za dvadsať rokov, čo pôsobí v Správe TANAP-u, sa ešte nestretol s tým, že by požiar vznikol samovznietením či od blesku. Navyše aj v Tatrách vypaľujú trávu a v blízkosti cintorína videli aj bezdomovcov, ktorí mohli požiar, aj keď neúmyselne, založiť.
Štátni lesníci a ochranári z mimovládnych organizácií príčinu požiaru vidia rozdielne. Lesníci tvrdia, že k požiaru prispelo aj to, že pre tlak „zelených“ nemohli vyťažiť kalamitné drevo po smršti v roku 2004 a museli nechať niektoré lokality na samovývoj. Ochranári si zase myslia, že riziko požiarov zvýšili lesníci. „Riziko vzniku požiaru je v TANAP-e aj osem rokov po veternej kalamite veľmi vysoké. Dôvodom je najmä veľké množstvo v súčasnosti už suchého kalamitného dreva v objeme viac ako 600 000 m3 ponechaných v tomto chránenom území ako biomasa a viac ako tritisíc hektárov suchého lesa v bezzásahovej zóne, ktoré v posledných piatich rokoch zničil lykožrút,“ odôvodňuje za Štátne lesy Burdová.
Podľa náčelníka Lesoochranárskeho združenia VLK Juraja Lukáča je požiar dôsledkom doterajšej činnosti štátnych lesov, ktoré spracovávali kalamitu, pričom horela mladina, konáre a haluzina. „Tam, kde to bolo nespracované, nikdy nehorelo. Veľké kmene sa len tak nechytia, naopak, ak sa chytí kalamitisko, je to ako pušný prach. Pritom napríklad lesníci majú spaľovanie haluziny v popise práce,“ vysvetlil Lukáč. Dodal, že jedinou prevenciou pred požiarmi je neťažiť drevo po kalamite. „Požiare tam už budú aj naďalej, s tým sa nedá nič robiť. Opatrenia sa mali prijať tesne po kalamite, teraz je už neskoro,“ uzavrel náčelník.