Ako vnímate požiar niekoľkých desiatok hektárov mladého lesa v Tatranskom národnom parku? Dokáže sa s ním príroda rýchlo vyrovnať?
Ďalší postup obnovy na zasiahnutom území závisí od okolností a od toho, aký druh lesa zhorel. Fakt však je, že požiar je najväčší zásah, aký les môže zažiť. Zasiahnuté je všetko živé nielen na povrchu, ale aj v zemi. Môže zhorieť i zásoba semien rastlín v pôde. Lesné spoločenstvá sa však dokážu spamätať, aj keď to trvá desiatky rokov. Niekedy je požiar aj na niečo dobrý. Na zhoreniskách sa môžu objaviť rôzne druhy živočíchov, ktoré sa tu inak desiatky rokov predtým nevyskytovali. Napríklad niektoré druhy hmyzu.
Územie, kde horelo, je v treťom stupni ochrany, lesníci chcú les opäť obnoviť. Dá sa to?
Je to národný park, tretí stupeň ochrany. Takže z môjho pohľadu v oblasti, kde horelo, nemá zmysel samoregulácia. Lesníci tu pokojne môžu vysadiť nové stromčeky. Ale časť územia by pre zaujímavosť mohli nechať na samovývoj.
Je vôbec možné zabrániť lesným požiarom, nielen v Tatrách?
Všeobecne sa ťažko dá zabrániť požiarom v tých lesoch, kde má prístup človek. Horelo vždy tam, kde sa spracovávalo kalamitné drevo a človek tam mal prístup. Možno aj toto je cesta ochrany pred požiarmi, lebo na kalamitiskách v Tichej a Kôprovej doline, kde sa kalamita nespracovala, je veľmi ťažký prístup a nehorelo tam. Tým sa na tie miesta nedostali ani ľudia, ktorí radi vypaľujú trávu.