Prvý máj stále chráni istú veľkú hodnotu

01.05.2013 06:00
Martin, máj, stavanie, 1.máj
K sviatku práce neodmysliteľne patrí máj, ktorý mládenci stavajú vopred. Nechýba ľudová hudba, tanec a dobré jedlo. Autor: ,

V mnohých hlavách sú prvomájové manifestácie stále zakódované ako socialistická fraška. Jasajúci sprievod pochoduje v rytme budovateľskej muziky. Z tribún mu mávajú najvyšší papaláši. A prácu spojenú s menom sviatku si váži sotvakto. Veď ju má každý, dokonca povinne.

Nijaký štátny sviatok, len obyčajný deň pracovného pokoja. Na námestiach kričiaci komunisti, anarchisti, neonacisti aj recesisti. Demonštruje sa za ľudské práva či legalizáciu marihuany, hučia technoparties, tancuje sa na majálesoch, bozkáva sa pod rozkvitnutou čerešňou. Také sú pre zmenu Prvé máje dnes.

Fakt je, že aj keď do práce už nikto nikoho nenúti, pre väčšinu zostáva jediným zdrojom obživy. Hodnotu práce tak spoznal asi každý, kto ju stratil. Aj v týchto časoch, keď nezamestnanosť opäť láme rekordy, sú preto živé slová Tomáša Baťu z roku 1932: „Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu. Tá je príčinou – a hospodársky úpadok následkom. V postavení, v ktorom sme, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nevytvárať dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy. Iba pracovať, šetriť a urobiť prácu a šetrenie výnosnejšími, žiaducejšími a čestnejšími ako leňošenie a mrhanie.“

Práca je fenomén s tisícorakými podobami a formami. Spomína sa v desiatkach prísloví či piesní, ľudových aj ideologicky objednaných. Bez práce nie sú koláče; práca šľachtí; kto nepracuje, nech neje; chváľ prácu, ktorá jediná vie ľudstvo k blahu viesť… Kategóriou práce sa zaoberajú filozofi aj umelci: „Nič, čo stálo za to, som neurobil náhodou. Vždy za tým bola poctivá práca,“ tvrdil fenomenálny vynálezca Thomas Alva Edison. „Práca je občas menej nudná ako zábava,“ priznal prekliaty básnik Charles Baudelaire. „Ustavičná práca sa uľahčuje návykom,“ múdro hovoril Demokritos.

Trochu svojský názor na prácu majú uštipační klasici: každý človek žije z práce, no nie každý zo svojej; práca je posledný zúfalý pokus zarobiť si peniaze; od roboty aj kone dochnú… Nový režim zrodil aj nezdravú odnož práce – workoholizmus. Ale tiež vrstvu tých, ktorí z rôznych dôvodov nechcú či nemusia ani prstom hnúť – a úspešne im mäkne mozog. Práci, telesnej či duševnej, sa však určite neštíti žiadny súdny človek. A práve obhajoba ľudí práce je zmyslom celosvetovo uznávaného medzinárodného sviatku 1. mája. Kto stále netuší, tu nejde o nijaké sovietske rezíduum. Len o pamiatku na rok 1886, keď za možnosť dôstojne pracovať štrajkovali robotníci z Chicaga. V boji za prácu vtedy neváhali zomrieť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk