Cesta samostatného Slovenska do EÚ sa začala v októbri 1993, keď Slovensko podpísalo v Luxemburgu Európsku dohodu o pridružení k EÚ – Asociačnú dohodu. V júni 1995 na summite EÚ v Cannes predseda vlády Vladimír Mečiar predložil oficiálnu žiadosť o prijatie do EÚ.
O dva roky neskôr však Európska komisia vo svojom posudku nezaradila Slovensko medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií. Po parlamentných voľbách v roku 1998 únia vyjadrila spokojnosť s priebehom volieb a označila ich za pozitívny krok k integrácii Slovenska do európskych štruktúr. Nasledoval summit EÚ v decembri 1999 v Helsinkách, ktorý rozhodol začať rokovania o vstupe do EÚ so Slovenskom, Maltou, Litvou, Lotyšskom a za určitých podmienok aj s Bulharskom a Rumunskom. Už v júni 2001 Slovensko s celkovým počtom 19 uzavretých kapitol dostihlo Česko a Estónsko, ktoré s EÚ rokovali o dva roky dlhšie.
Na summite v Kodani v decembri 2002 sa lídri únie dohodli na ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami. Rozhodli, že k vtedajším pätnástim štátom únie sa pripoja Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Prístupovú zmluvu k únii podpísali 16. apríla 2003 na summite v gréckych Aténach vtedajší prezident Rudolf Schuster, predseda vlády Mikuláš Dzurinda, šéf diplomacie Eduard Kukan a hlavný vyjednávač za Slovensko Ján Figeľ.
Ešte pred vstupom Slovenska do EÚ 1. mája 2004, v máji 2003, podporili naše členstvo v únii občania v referende. V referende sa za členstvo v únii vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov. K hlasovacím urnám vtedy prišlo 52,15 percenta občanov zapísaných vo voličských zoznamoch.
Vstup do EÚ bol impulzom pre celú spoločnosť, tvrdí ministerstvo
Vstup do Európskej únie znamenal a znamená silný, pozitívny impulz pre každú oblasť našej spoločnosti, uvádza sa to vo vyhlásení Ministerstva zahraničných vecí. Prvý máj – deň, keď sa v roku 2004 Európska únia rozrástla o desať nových členov, má pre Slovensko podľa rezortu diplomacie osobitý význam. Dopad nášho vstupu do únie ilustruje dvoma faktami – počas necelej dekády sa slovenský HDP vyšplhal z 50 percent na 75 percent európskeho priemeru a zhruba tri štvrtiny našich verejných investícií spolufinancujú fondy únie.
Ministerstvo zahraničných vecí vyjadruje presvedčenie o tom, že bez členstva Slovenska v EÚ a neskôr aj v Schengenskom priestore a eurozóne „by naša spoločnosť nenapredovala tempom a spôsobom, akým napreduje. Preto prvý máj predstavuje dôležitý dátum v našej modernej histórii,“ píše sa ďalej vo vyhlásení.
Kríza, ktorá momentálne vplýva na dianie v EÚ, napriek negatívnym predpovediam potvrdila princíp vzájomnosti a solidarity. Dala podnet na prehlbovanie európskej integrácie a posilnenie spolupráce jednotlivých členov únie v mnohých oblastiach – od fiškálnej cez hospodársku až po politickú. „Únia navyše ostáva atraktívna a čoskoro sa rozšíri o ďalšieho člena, Chorvátsko,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení ministerstva. „Slovensko pritom vníma svoje členstvo v EÚ ako dvojsmernú ulicu – ono ovplyvňuje nás a my ovplyvňujeme podobu spoločného európskeho projektu.“ Podľa ministerstva zahraničných vecí o tom svedčí aj jeho súčasná iniciatíva oživiť Národný konvent, ktorého úvodné stretnutie je naplánované na 9. máj, Deň Európy. „Ide o platformu, kde môžeme v širšej spoločenskej diskusii hovoriť o tom, ako narábame s členstvom v únii, a kde môžeme generovať slovenskú víziu pre EÚ,“ dodáva sa vo vyhlásení.
Štefanec: Vstup do EÚ nám pomohol po všetkých stránkach
Nič neovplyvnilo životy Slovákov tak, ako vstup krajiny do Európskej únie pred deviatimi rokmi. Myslí si to podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec, ktorý by bol za vstup do únie aj dnes, hoci má spoločenstvo problémy. Zároveň by prijal, keby bolo Slovensko v únii aktívnejšie.
„Projekt EÚ nemá alternatívu či áno alebo nie. Vidíme, že krajiny, ktoré sú mimo, sa nerozvíjajú tak dynamicky,“ zdôvodnil pre TASR. Vstup do únie Slovensku podľa Štefanca pomohol po všetkých stránkach. „Nikdy sme nemali takú možnosť rozvíjať sa ako dnes, keď sme plnohodnotnou súčasťou únie,“ povedal pri príležitosti 9. výročia vstupu Slovenska do EÚ.
Štefanec zdôraznil, že Slováci dnes nemajú len možnosť cestovať a pracovať v EÚ, ale aj spolurozhodovať o tom, ako bude Európa vyzerať v budúcnosti. Poukázal tiež na to, že vďaka projektu únie sa Európa stala miestom mieru a bezpečnosti. Zlepšiť by podľa Štefanca potrebovala oblasť ekonomickej prosperity. „Cesta pre zlepšenie ekonomického vývoja vedie cez dodržiavanie pravidiel, zodpovedné hospodárenie a cez slobodu, zodpovednosť a vzájomnú solidaritu,“ poznamenal.
Pozícia Slovenska sa podľa Štefanca od jeho vstupu do únie zlepšila. „Už nie sme nováčik. Naučili sme sa, ako sa správať, ako spolupracovať aj s inými krajinami, najmä v rámci V4,“ zhodnotil pre TASR Štefanec, ktorému však chýba zo strany vlády aktívnejšia politika. Zdá sa mu, že Slovensko ustupuje v únii z pozícií. „Viac-menej len preberáme európske nariadenia a smernice a menej aktívne vstupujeme do procesu tvorby európskej legislatívy. Naši ministri sa na radách správajú pasívne, premiér tiež len preberá to, na čom sa dohodne väčšina,“ vysvetlil. Podľa Štefanca to bolo počas minulej vlády lepšie.
Sulík: V Bruseli treba bojovať za záujmy krajiny
Vstup Slovenska do Európskej únie bol jednoznačne správny, v Bruseli však treba oveľa viac bojovať za záujmy Slovenska. Pri príležitosti 9. výročia vstupu Slovenska do únie to povedal predseda SaS Richard Sulík, ktorý sa sám označuje za eurorealistu.
Ak by sa dnes, za súčasných problémov únie, Slovensko rozhodovalo, či vstúpiť do EÚ alebo nie, Sulík by bol za vstup. „Ale pri vyjednávaní treba oveľa viac hájiť záujmy Slovenska, poznamenal. Dodal, že vstup Slovenska bol "vykúpený maximálnymi možnými ústupkami“.
Podľa Sulíka nešlo pri prístupových rokovaniach o vyjednávanie, ale o „prístupový diktát zo strany Bruselu“. Šéf liberálov poukázal napríklad na „fakticky zlikvidované poľnohospodárstvo“. Do takéhoto stavu sa podľa neho dostalo pre Brusel a jeho smernice.