Vo výzve k tendru vypísanej vo vestníku verejného obstarávania však neuviedlo, koľko kusov z akého druhu elektroniky chce a koľko je ochotné za tovar zaplatiť. Opozícia to vidí ako ďalší prešľap pri verejnom obstarávaní. Ministerstvo vnútra sa obhajuje tým, že ide o bežný postup.
Užšiu súťaž na neurčitú sumu vypísal rezort vnútra ešte v decembri. Plánoval nakúpiť elektroniku, servery a súvisiaci servis pre všetky ministerstvá a štátne inštitúcie. Dodávku stanovil na päť rokov. Ministerstvo tvrdí, že sumu by spresnilo v druhej fáze súťaže. „V tejto súťaži ide o kvalifikačný systém dodávateľov technických zariadení, kde v prvej fáze sú tendrovaní dodávatelia a v druhej fáze sú určované presné zadania konkrétnych zákaziek vedúcich k uzavretiu zmluvy na konkrétne plnenie,“ obhajuje postup ministerstvo. Tvrdí, že takto vyhlasuje desiatky súťaží na IT.
Šéfka klubu SDKÚ a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská trvá na tom, že zmluva je naformulovaná v rozpore so smernicami Európskeho parlamentu. Podľa nej je zavádzajúco označená ako generálna zmluva, hoci slovenské zákony taký pojem nepoznajú. „Reálne tak ide o rámcovú zmluvu a pri ohlásení takej by musela byť zverejnená predpokladaná cena zákazky. Zároveň by zmluva nemohla byť uzatvorená na päť rokov, ako sa uvádza v podkladoch, ale maximálne na štyri roky,“ tvrdí.
To, že zmluva je naformulovaná voľne, podľa nej umožňuje nehospodárne nakupovanie, ale aj manipuláciu s tendrami. „Hovoríme o objeme stoviek miliónov eur, je možné, že sa to vyšplhá až na miliardu, ale nevieme to,“ dodáva. Problémom je podľa nej tiež to, že na tender majú byť použité aj peniaze z eurofondov. Porušením smerníc by teda hrozilo, že Brusel by Slovensku neuhradil nákupy a vláda by musela niektorých dodávateľov odškodňovať.
Odborník na verejné obstarávanie Boris Kordoš hovorí, že samotný postup v dvoch fázach, o ktorých ministerstvo hovorí, je ťažké posúdiť bez detailnejších podkladov súťaže. Nie je totiž jasné, koľkí záujemcovia mali postúpiť do užšieho výberu. Opozícii však dáva za pravdu v tom, že niečo ako generálna zmluva neexistuje. „Existuje normálna zmluva alebo rámcová zmluva. Pokiaľ by to mala byť rámcová zmluva, mal by byť aspoň predpokladaný objem a nemohla by byť uzavretá na päť rokov, ale len na štyri,“ myslí si.
Na zváženie by podľa Kordoša bolo aj to, či súťaž nemala byť vzhľadom na svoj rozsah rozdelená na viacero menších obstarávaní. „Sú tam veci, ktoré by mohli byť rozdelené na časti. Bola by asi väčšia súťaž,“ myslí si odborník.
Ministerstvo kritiku odmieta a trvá na správnosti postupu. „Môžeme v plnej miere garantovať vysokú profesionalitu a transparentnosť celého procesu,“ dodalo.
Sporná súťaž je podľa rezortu v štádiu pred predkladaním ponúk, pričom vyhodnotená by mala byť už v pondelok. Okrem členov výberovej komisie prisľúbil rezort možnosť účasti aj trom zástupcom médií ako pozorovateľom. Patriť k nim bude aj denník Pravda.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok z denníka Pravda