Ich úbytok spôsobujú najmä nešetrné výruby stromov v lesoch a pri vodných tokoch či nesystematický prístup k ochrane krajiny. Problém mala riešiť novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorej pracovnú verziu zverejnilo ministerstvo životného prostredia pred pár dňami. Ochranárske organizácie v hromadnej pripomienke novele vyčítajú, že ochrana prírody aj vtáčích druhov z nej vypadla.
Medzi najviac ohrozené druhy patria dravce ako orol kráľovský, sokol červenonohý či kaňa popolavá. „Minulý rok u nás hniezdil posledný pár krakle belasej, ktorý považujeme za diamant medzi vtáčími druhmi. Tieto druhy žijú v symbióze a pokiaľ jeden vyhynie, obvykle sa nabaľujú ďalšie,“ vysvetľuje Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.
Úbytok sa podľa Jozefa Ridzoňa, manažéra SOS Birdlife, netýka len dravcov. „Napríklad početnosť kukučky, vrany či stehlíka u nás klesá, zatiaľ čo v Poľsku a v Česku je stabilná. Najohrozenejšie sú však druhy, ktoré žijú v mokradiach a v poľnohospodárskej lúčnej krajine,“ vyratúva. Jedným z dôvodov je podľa neho rozorávanie slanísk, hoci ich úrodnosť je malá. „Napriek tomu nie sú dostatočne chránené, hoci ich ochrana z dlhodobého hľadiska vychádza ekonomicky výhodnejšie ako likvidácia. Máme však zle nastavené dotácie,“ hovorí.
Podľa Chavka sú hlavnými dôvodmi rekordne rýchleho tempa úbytku dravcov rozsiahle výruby drevín a nešetrnosť poľnohospodárstva. „Tlak na prírodu je obrovský. Výruby spôsobujú, že vtáky strácajú svoj životný priestor a nemajú kde hniezdiť. Poľnohospodári zorávajú všetky trávne pásy, pretože dotácie získavajú aj na základe veľkosti svojich polí. Dôraz sa kladie na zisk a nie na prírodu,“ hovorí.
Juraj Lukáč z lesoochranárskeho zoskupenia VLK vidí najväčší problém vo vysokej dotácii pri spaľovaní drevnej štiepky. „Dotácie pri biomase určenej na spaľovanie sú nastavené okolo 50 eur na kubík. To je silná motivácia, a preto sa ťaží všetko, najmä biotopy pri potokoch, vŕby a zarastené lúky. Lenže pomaly už táto zásoba dochádza a ťažiari sa púšťajú aj do normálnych lesov. Napríklad v národnom parku Poloniny sa ťaží drevo pre elektráreň na biomasu v Bardejove. V súčasnosti to nie je trestné a v novele zákona ani neplánujú zmenu,“ tvrdí Lukáč. Podľa neho rozhodujúcim opatrením by bolo zrušenie dotácie na biomasu, pretože práve kvôli nej ubúda ročne niekoľko tisíc hektárov zalesnených plôch.
Ridzoň upozorňuje, že ešte vo februári bol v príprave úplne nový zákon, ktorý bol výsledkom dvojročnej diskusie viacerých zainteresovaných subjektov. „Zrazu sa niekde stratil a na stole je iná verzia. Žiadali sme napríklad účinnejšiu ochranu drevín rastúcich pri vodných tokoch v chránených územiach alebo úpravu procesu posudzovania investícií, napríklad líniových stavieb v európskej sústave chránených území, ktorý dnes nenapĺňa požiadavky európskych smerníc. Nič z toho v zákone nie je,“ tvrdí.
Evnirorezort zdôrazňuje, že zverejnená verzia novely je zatiaľ len pracovná. „Chceme aktuálne problémy riešiť, pripravujeme verejné prerokovanie, a preto sme zverejnili len pracovnú verziu návrhu. O konkrétnych krokoch na lepšiu ochranu prírody sa rozhodne po prerokovaní so všetkými zainteresovanými stranami,“ uviedol hovorca ministerstva Maroš Stano. Najbližšie rokovanie, na ktorom sa zúčastnia aj ochranárske združenia, sa uskutoční na budúci týždeň v pondelok.