Ľudí na Slovensku kríza nezlomila, učia sa s ňou žiť

Pokračujúca celosvetová hospodárska kríza mení správanie Slovákov. Keďže stále nedovidia jej konca, učia sa s ňou žiť. Zvykajú si a robia opatrenia, aby ju zvládli.

„Načo by som kupovala značkové tričko za 70 eur, keď v second hande za rovnaké zaplatím iba sedem – a po jedinom praní obe vyzerajú rovnako?“ pýta sa 34-ročná Bratislavčanka Iveta Ličková. Hoci jej rodinné príjmy sú nadpriemerné, priznáva, že ju priam baví vyhľadávať možnosti, ako a kde ušetriť.

„Letnú dovolenku sme si kúpili spoločne s celou partiou kamarátov bicyklistov, takže sme získali skupinovú zľavu. Paradajky, papriky, bylinky a najnovšie aj hlivu ustricovú si pestujem doma v paneláku na balkóne. Lyžiarsky výstroj na rastúceho syna získavam od švagrovcov, ktorí majú chlapca o dva roky staršieho. Za nákupmi do Rakúska striedavo jazdíme štyri kolegyne, vždy jedna nakúpi všetkým,“ vymenúva príklady.

Aj sociologička Sylvia Porubänová potvrdzuje, že prostriedky takzvanej alternatívnej spotreby sa na Slovensku využívajú čoraz častejšie. No naďalej menej, ako v bohatších západných štátoch Európy. „Akoby sme sa ešte nezbavili socialistickej dogmy, že takýto spôsob nadobúdania vecí sa príliš spája s obrazom biedy,“ mieni Porubänová. Zdôrazňuje, že mnohí naši ľudia s „prievanom v peňaženke“ si naďalej doprajú skôr značkové oblečenie či luxusné autá, aby tým okoliu demonštrovali, že na to majú. „No určite pribúda tých, ktorí už myslia inak. Napríklad žien, ktoré, podobne ako elegantné Francúzky či Talianky, pochopili, že špičkovo a štýlovo sa možno obliecť za niekoľko eur,“ dodáva.

Neviazaný konzum je „out“

Narábať s peniazmi účelnejšie a neplatiť, čo netreba, pomáha dnes Slovákom aj užitočný spojenec – internet. Vďaka nemu si vedia porovnať ceny výrobkov, prečítať rady a odporúčania na spotrebiteľských fórach a sociálnych sieťach, sledovať zľavové portály. Už ich neoklamú lacné marketingové slogany, nemienia za priemer platiť premrštené sumy.

„Ku kaderníčke, na manikúru, pedikúru či kozmetiku, na poznávacie cesty, do kúpeľov chodím len na zľavy. Cez zľavové portály si kupujem pneumatiky, nechávam si upratovať byt, umývať okná a kadečo ďalšie. Určite ušetrím niekoľko stoviek eur ročne,“ uvažuje 28-ročná Sandra Troppová z Trnavy.

Kríza núti spotrebiteľov meniť dlhoročné zvyky a učí ich umeniu „uťahovania opaskov“. Bohapustý konzum odsúva do úzadia, v spotrebe uprednostňuje kvalitu a zodpovednosť. „Spotrebiteľ nechce platiť, ak nemusí. Tento fenomén už v Európe vôbec nie je okrajový,“ tvrdí Flavien Neuvy, manažér medzinárodnej štúdie Barometer Cetelem 2012, ktorá hodnotila spotrebiteľské správanie vo vybraných krajinách Európskej únie. Slováci sú podľa tejto štúdie novým trendom v spotrebe otvorení, ale v porovnaní s vyspelými európskymi štátmi stále zaostávajú.

Na Slovensku si napríklad podľa prieskumu postupne získavajú obľubu výmenné burzy a vymieňanie si vecí cez internet. „Našla som nedávno inzerát. Príďte tam a tam, doneste päť hodnotných výrobkov, ktoré nepatria na smetisko, no z akéhosi dôvodu sa vám nehodia. Päť iných donesených vecí si zase budete môcť odniesť. Bola to úžasná akcia aj skúsenosť,“ pochvaľuje si 56-ročná Anna Klimová zo Serede.

Do našej krajiny sa vracia aj trend „urob si sám“, ktorý bol v starom režime, keď ponuka služieb krívala, úplne bežný. V minulosti vedela takmer každá slovenská žena šiť či pliesť, slovenský muž zase opraviť vodovodný kohútik či práčku. „Domáce majstrovanie má na Slovensku také hlboké korene, že ani nie je ťažké vrátiť sa k nim,“ myslí si Porubänová. Do módy prichádzajú v zahraničí obľúbené skupinové nákupy, keď sa viac spotrebiteľov spolu dohodne, kúpi si produkty alebo služby s množstvovou zľavou a výhodne sa o ne podelí.

Slováci si však zatiaľ veľmi neosvojili na Západe rozšírenú metódu zberu použitého tovaru, ktorý možno vymeniť za iný. Aj najmenšie obce v Nemecku, Holandsku aj inde si vytvárajú vlastné zberné dvory, kam obyvatelia prinášajú rôzne veci, ktoré už sami nepotrebujú, ale niekomu by mohli byť užitočné. Vznikajú tak nielen možnosti zariadiť si celý byt darovaným nábytkom a neminúť ani cent. Zároveň sa utužujú spoločenské vzťahy medzi susedmi, spoznávajú sa a navzájom si pomáhajú.

Navonok sme väčší pesimisti ako vnútri

Našinci už tiež pochopili, že nakupovať za každú cenu lacno nie je vždy výhrou. Už ich nelákajú bazárové čínske výrobky, uprednostňujú nákupy bez zbytočných obchodných medzičlánkov, najradšej z veľkoobchodu či gazdovského dvora. Po potravinových škandáloch s konským mäsom či poľskou technickou soľou okrem ekonomických citlivo vnímajú aj etické a environmentálne aspekty predaja. „Slovensko je treťou najcitlivejšou krajinou vo vnímaní tejto dimenzie,“ tvrdí Neuvy.

Prieskum však naznačil aj to, že napriek obrovskej nezamestnanosti a nízkym príjmom sa Slováci necítia ako bedári. Na stupnici jedna až desať dali síce svojej krajine za vlaňajšok len priemernú známku 3,7, teda o 0,3 horšiu v porovnaní s rokom 2011. No osobnú situáciu hodnotia až známkou 4,4.

„Viete, ja vôbec nemám dojem, že sú Slováci postihnutí krízou. Veď cestovné kancelárie majú už teraz dve tretiny zájazdov vypredané. Vidno plné nákupné košíky, ľudia si kupujú nové autá. Kaviarne sú plné mladých ľudí a z toho vôbec nebadať, že je kríza. Čo skutočne strácame, sú duchovné hodnoty. Rodičia nemajú čas na deti. Ani na vzájomné porozumenie,“ tvrdí 65-ročná Libuša Klučková z Nových Zámkov.