Ľudí na Slovensku kríza nezlomila, učia sa s ňou žiť

, 05.05.2013 20:00, aktualizované: 06.05.2013 08:00
nákupy, nákupy, obchod, nakupovanie
Ilustračné foto Autor:

Nákupy šatstva viac z druhej ako z prvej ruky. Byty a autá radšej prenajaté či požičané ako vlastné. Spoločne využívané tovary, skupinové cesty autom do zamestnania. Renesancia domáceho majstrovania. Možnosti výmenných služieb, ty mne postrážiš deti, ja ti pokosím záhradu a navzájom nás to nebude stáť nijaké peniaze.

Pokračujúca celosvetová hospodárska kríza mení správanie Slovákov. Keďže stále nedovidia jej konca, učia sa s ňou žiť. Zvykajú si a robia opatrenia, aby ju zvládli.

„Načo by som kupovala značkové tričko za 70 eur, keď v second hande za rovnaké zaplatím iba sedem – a po jedinom praní obe vyzerajú rovnako?“ pýta sa 34-ročná Bratislavčanka Iveta Ličková. Hoci jej rodinné príjmy sú nadpriemerné, priznáva, že ju priam baví vyhľadávať možnosti, ako a kde ušetriť.

„Letnú dovolenku sme si kúpili spoločne s celou partiou kamarátov bicyklistov, takže sme získali skupinovú zľavu. Paradajky, papriky, bylinky a najnovšie aj hlivu ustricovú si pestujem doma v paneláku na balkóne. Lyžiarsky výstroj na rastúceho syna získavam od švagrovcov, ktorí majú chlapca o dva roky staršieho. Za nákupmi do Rakúska striedavo jazdíme štyri kolegyne, vždy jedna nakúpi všetkým,“ vymenúva príklady.

Aj sociologička Sylvia Porubänová potvrdzuje, že prostriedky takzvanej alternatívnej spotreby sa na Slovensku využívajú čoraz častejšie. No naďalej menej, ako v bohatších západných štátoch Európy. „Akoby sme sa ešte nezbavili socialistickej dogmy, že takýto spôsob nadobúdania vecí sa príliš spája s obrazom biedy,“ mieni Porubänová. Zdôrazňuje, že mnohí naši ľudia s „prievanom v peňaženke“ si naďalej doprajú skôr značkové oblečenie či luxusné autá, aby tým okoliu demonštrovali, že na to majú. „No určite pribúda tých, ktorí už myslia inak. Napríklad žien, ktoré, podobne ako elegantné Francúzky či Talianky, pochopili, že špičkovo a štýlovo sa možno obliecť za niekoľko eur,“ dodáva.

Neviazaný konzum je „out“

Narábať s peniazmi účelnejšie a neplatiť, čo netreba, pomáha dnes Slovákom aj užitočný spojenec – internet. Vďaka nemu si vedia porovnať ceny výrobkov, prečítať rady a odporúčania na spotrebiteľských fórach a sociálnych sieťach, sledovať zľavové portály. Už ich neoklamú lacné marketingové slogany, nemienia za priemer platiť premrštené sumy.

„Ku kaderníčke, na manikúru, pedikúru či kozmetiku, na poznávacie cesty, do kúpeľov chodím len na zľavy. Cez zľavové portály si kupujem pneumatiky, nechávam si upratovať byt, umývať okná a kadečo ďalšie. Určite ušetrím niekoľko stoviek eur ročne,“ uvažuje 28-ročná Sandra Troppová z Trnavy.

Kríza núti spotrebiteľov meniť dlhoročné zvyky a učí ich umeniu „uťahovania opaskov“. Bohapustý konzum odsúva do úzadia, v spotrebe uprednostňuje kvalitu a zodpovednosť. „Spotrebiteľ nechce platiť, ak nemusí. Tento fenomén už v Európe vôbec nie je okrajový,“ tvrdí Flavien Neuvy, manažér medzinárodnej štúdie Barometer Cetelem 2012, ktorá hodnotila spotrebiteľské správanie vo vybraných krajinách Európskej únie. Slováci sú podľa tejto štúdie novým trendom v spotrebe otvorení, ale v porovnaní s vyspelými európskymi štátmi stále zaostávajú.

Na Slovensku si napríklad podľa prieskumu postupne získavajú obľubu výmenné burzy a vymieňanie si vecí cez internet. „Našla som nedávno inzerát. Príďte tam a tam, doneste päť hodnotných výrobkov, ktoré nepatria na smetisko, no z akéhosi dôvodu sa vám nehodia. Päť iných donesených vecí si zase budete môcť odniesť. Bola to úžasná akcia aj skúsenosť,“ pochvaľuje si 56-ročná Anna Klimová zo Serede.

Do našej krajiny sa vracia aj trend „urob si sám“, ktorý bol v starom režime, keď ponuka služieb krívala, úplne bežný. V minulosti vedela takmer každá slovenská žena šiť či pliesť, slovenský muž zase opraviť vodovodný kohútik či práčku. „Domáce majstrovanie má na Slovensku také hlboké korene, že ani nie je ťažké vrátiť sa k nim,“ myslí si Porubänová. Do módy prichádzajú v zahraničí obľúbené skupinové nákupy, keď sa viac spotrebiteľov spolu dohodne, kúpi si produkty alebo služby s množstvovou zľavou a výhodne sa o ne podelí.

Slováci si však zatiaľ veľmi neosvojili na Západe rozšírenú metódu zberu použitého tovaru, ktorý možno vymeniť za iný. Aj najmenšie obce v Nemecku, Holandsku aj inde si vytvárajú vlastné zberné dvory, kam obyvatelia prinášajú rôzne veci, ktoré už sami nepotrebujú, ale niekomu by mohli byť užitočné. Vznikajú tak nielen možnosti zariadiť si celý byt darovaným nábytkom a neminúť ani cent. Zároveň sa utužujú spoločenské vzťahy medzi susedmi, spoznávajú sa a navzájom si pomáhajú.

Navonok sme väčší pesimisti ako vnútri

Našinci už tiež pochopili, že nakupovať za každú cenu lacno nie je vždy výhrou. Už ich nelákajú bazárové čínske výrobky, uprednostňujú nákupy bez zbytočných obchodných medzičlánkov, najradšej z veľkoobchodu či gazdovského dvora. Po potravinových škandáloch s konským mäsom či poľskou technickou soľou okrem ekonomických citlivo vnímajú aj etické a environmentálne aspekty predaja. „Slovensko je treťou najcitlivejšou krajinou vo vnímaní tejto dimenzie,“ tvrdí Neuvy.

Prieskum však naznačil aj to, že napriek obrovskej nezamestnanosti a nízkym príjmom sa Slováci necítia ako bedári. Na stupnici jedna až desať dali síce svojej krajine za vlaňajšok len priemernú známku 3,7, teda o 0,3 horšiu v porovnaní s rokom 2011. No osobnú situáciu hodnotia až známkou 4,4.

„Viete, ja vôbec nemám dojem, že sú Slováci postihnutí krízou. Veď cestovné kancelárie majú už teraz dve tretiny zájazdov vypredané. Vidno plné nákupné košíky, ľudia si kupujú nové autá. Kaviarne sú plné mladých ľudí a z toho vôbec nebadať, že je kríza. Čo skutočne strácame, sú duchovné hodnoty. Rodičia nemajú čas na deti. Ani na vzájomné porozumenie,“ tvrdí 65-ročná Libuša Klučková z Nových Zámkov.

Ako chcú obyvatelia krajín EÚ alternatívne hospodáriť (v % obyvateľov)
krajina vymieňať si tovar a služby bez peňazí využívať zber kupovať použitý tovar vymieňať si rôzne veci (napr. hoby nástroje, športovú výbavu) skupinovo nakupovať
Nemecko 43 86 61 42 41
Belgicko 47 83 68 46 63
Španielsko 46 92 76 55 63
Francúzsko 62 67 71 56 61
Taliansko 62 81 79 57 74
Portugalsko 59 97 72 75 81
Veľká Británia 39 71 65 47 46
Maďarsko 61 71 83 63 59
Poľsko 53 73 72 61 62
Česko 54 47 65 46 63
Slovensko 54 46 56 44 55
Rumunsko 46 67 50 48 70
Priemer 12 krajín 52 73 68 53 61
Pozn.: Údaje sú z prieskumu Barometer Cetelem 2012, ktorý sa uskutočnil vlani v novembri v 12 štátoch na reprezentatívnej vzorke 6 500 Európanov (minimálne 500 z každej krajiny).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku