Najnovšie k tomu prispel aj rozporuplný krok predsedníčky súdu Ivetty Macejkovej, ktorá spis o Čentéšovi posunula sudcovi Petrovi Brňákovi. Prezident však ešte nepodpísal novelu zákona o organizácii Ústavného súdu, podľa ktorej by mal o kauze rozhodnúť senát, v ktorom je aj Brňák.
Hovorca prezidenta Marek Trubač nechcel komentovať otázku, či postup Macejkovej naznačuje, že prezident novelu zákona o organizácii Ústavného súdu podpíše. „Prezident s pani Macejkovou o tom ani nehovoril. Neviem, či to bola dedukcia pani predsedníčky, a ani to nemienim komentovať,“ povedal Trubač. Do Prezidentského paláca novelu doručili 2. mája, hlava štátu má na podpis 15 dní.
Podľa zdrojov z vládnej strany prezident novelu zrejme podpíše. „Pri príprave zákona sa jeho znenie konzultovalo s kanceláriou prezidenta,“ uviedol vysokopostavený politik Smeru. Práve preto, aby hlava štátu nemala pripomienky a zákon nevetovala.
Schvália predbežné opatrenie?
Opozícia už avizovala, že sa obráti na Ústavný súd a zároveň predbežným opatrením navrhne pozastaviť účinnosť novely. Podľa informácií Pravdy by mohla byť úspešná. „V pléne, ktoré by o súlade zákona s ústavou rozhodovalo, je väčšia časť ústavných sudcov rozhodnutá hlasovať za predbežné opatrenie,“ hovorí zdroj blízky Ústavnému súdu, ktorý si pre citlivosť prípadu praje zostať v anonymite.
Z 13 ústavných sudcov stačí, ak za predbežné opatrenie bude hlasovať sedem sudcov. Voľba nového kandidáta na šéfa prokuratúry sa tak odsunie na neurčito. Ústavný súd bude tak znovu stáť pred otázkou, ako sa vyrovnať s patovou situáciou, keď je namietnutých 12 z 13 sudcov a o námietkach Jozefa Čentéša a prezidenta Ivana Gašparoviča nemá kto rozhodovať.
Niektorí odborníci na ústavné právo nevylučujú, že môže nastať aj situácia, že Slovensko si skôr zvolí na budúci rok nového prezidenta ako parlament bude môcť začať voliť nového kandidáta na generálneho prokurátora.
Krok predsedníčky súdu, ktorá posunula spis sudcovi Brňákovi ešte pred podpisom prezidenta, hodnotia odborníci ako rozporný. Macejková vyhlásila, že svojím postupom neporušila žiadne zásady spravodlivosti a nestrannosti. Na Macejkovej postup upozornil denník Sme.
Vzťahy na súde
Ústavný právnik, ktorý nechcel byť menovaný, povedal, že Macejková zlyhala odborne aj eticky. „Dala pokyn na odovzdanie spisu sudcovi Brňákovi ešte predtým, ako novelu zákona o organizácii Ústavného súdu podpísal prezident,“ zhodnotil právnik. Pozitívne ho prekvapilo, že na zlyhanie upozornil sudca Brňák. Podľa právnika však vzniknutá situácia svedčí aj o „hrozných“ vzťahoch na Ústavnom súde.
Bývalý ústavný sudca a poradca premiéra Eduard Bárány si netrúfol vyjadriť sa k správnosti postupu Macejkovej, pretože je v zahraničí a nepozná detailne všetky súvislosti. „Ak pán sudca bol presvedčený, že spis nemal mať on, tak to bolo na telefonát či osobný rozhovor s predsedníčkou súdu,“ naznačil Bárány.
Odborník na ústavné právo z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marián Giba zdôraznil, že podľa zákona sa dá postupovať až vtedy, keď je platný a účinný. „Platným sa stáva uverejnením v Zbierke zákonov, k čomu dochádza buď po podpise prezidenta, alebo po prelomení jeho prípadného veta v parlamente. Určité predpoklady alebo prípadné neoficiálne informácie na tom nič nemenia a nemali by byť dôvodom na postup podľa právnej úpravy, ktorá zatiaľ neexistuje,“ poznamenal Giba.
Macejková uviedla, že ak schválený zákon nadobudne účinnosť, bude predmetný spis opätovne pridelený pôvodnému senátu, ktorého členom je aj sudca spravodajca Peter Brňák. „Z tohto titulu bol spis predbežne odovzdaný tajomníčke tohto sudcu s tým, že následne bude na neverejnom zasadnutí pléna vec zákonným postupom pridelená a zapísaná do e-registra,“ reagovala hovorkyňa súdu Anna Pančurová.
Sudca Brňák sa proti postupu Macejkovej ohradil. Napísal jej list a v kópii ho dostali aj všetci ústavní sudcovia. Píše, že na takéto konanie neexistuje žiadny zákonný dôvod. Nahliadol aj do takzvaného e-registra, kde zistil, že spis má stále pridelený sudca Ladislav Orosz, a nechápe, prečo mu ho Macejková odovzdala. Žiada ju, aby zabezpečila „právom predpokladaný postup v danej veci“. Čentéšov spis je teraz u Macejkovej.
Giba: Pre novú voľbu neexistuje právna prekážka
K dnešnému dňu neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by bránila novej voľbe kandidáta na generálneho prokurátora. Ak parlament nevolí, tak je to politické rozhodnutie, aby sa v dôsledku prípadných neskorších súdnych rozhodnutí nespochybnila nová voľba, hovorí odborník na ústavné právo z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marián Giba.
Porušila predsedníčka Ústavného súdu rozvrh práce na súde alebo interné predpisy tým, že posunula spis sudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi ešte pred tým, ako prezident podpísal novelu zákona o organizácii Ústavného súdu, alebo ide o etický a morálny prešľap?
Vo všeobecnosti platí, že podľa zákona sa dá postupovať až vtedy, keď je platný a účinný. Platným sa stáva uverejnením v Zbierke zákonov, k čomu dochádza buď po podpise prezidenta, alebo po prelomení jeho prípadného veta v parlamente. Kým zákon nie je platný a prezidentovi plynie lehota na uplatnenie veta, stále je tu možnosť, že ho uplatní a že zákon platnosť ani účinnosť nemusí nadobudnúť vôbec. Určité predpoklady či prípadné neoficiálne informácie na tom nič nemenia a nemali by byť dôvodom na postup podľa právnej úpravy, ktorá zatiaľ neexistuje.
Ak prezident zákon podpíše a po vyjdení v Zbierke zákonov ho opozícia okamžite napadne pre neústavnosť, čo sa bude v prípade kauzy Čentéš ďalej diať?
Ak opoziční poslanci zákon napadnú, môžu zároveň požiadať Ústavný súd o pozastavenie jeho účinnosti. Keby Ústavný súd takému návrhu vyhovel, nedalo by sa podľa zákona postupovať, kým by súd definitívne nerozhodol o jeho ústavnosti, alebo kým by nezrušil rozhodnutie o pozastavení účinnosti zákona. Vždy je však len vecou uváženia Ústavného súdu, či v prípade napadnutia zákona vyhovie návrhu na pozastavenie účinnosti, alebo nie. Keby nevyhovel, podľa zákona by sa mohlo postupovať. O tom, či zákon je, alebo nie je v súlade s ústavou, by sa rozhodlo neskôr.
Znamená to, že voľba nového kandidáta sa odsunie na neurčitý termín?
Treba podotknúť, že k dnešnému dňu neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by bránila novej voľbe. Rozhodnutie prezidenta republiky o odmietnutí kandidáta je stále platné a Ústavný súd zatiaľ nevydal predbežné opatrenie o pozastavení novej voľby. To znamená, že keby parlament dnes chcel voliť, z právneho hľadiska to urobiť môže. Ak nevolí, tak je to politické rozhodnutie urobené zrejme preto, že je tu obava, aby sa v dôsledku prípadných neskorších súdnych rozhodnutí nespochybnila nová voľba. Táto novela zákona o Ústavnom súde sama osebe nemôže odsunúť voľbu na neurčitý termín. Momentálne by ju mohlo odsunúť len predbežné opatrenie Ústavného súdu o pozastavení novej voľby.
Ak by zákon začal platiť a rozhodoval by „Brňákov senát“, tak by rozhodoval o merite veci, teda sťažnosti Jozefa Čentéša, že ho prezident odmietol vymenovať, alebo najprv len o predbežnom opatrení, aby parlament nemohol voliť nového kandidáta na generálneho prokurátora?
Najskôr by rozhodoval o návrhu na predbežné opatrenie. Keby mu vyhovel, nová voľba by sa nemohla konať. Keby ho zamietol, znamenalo by to, že právna prekážka novej voľby by nevznikla. Po rozhodnutí o predbežnom opatrení by následne Ústavný súd rozhodoval vo veci samej, pričom žiadnu lehotu na rozhodnutie nemá.
(vv)