Každému piatemu sudcovi pracuje na súde príbuzný

, 14.05.2013 20:00, aktualizované: 15.05.2013 10:12
súdna sieň, súd
Ilustračné foto Autor: ,

Rodinkárstvo bolo aj je stále prítomné v súdnictve. V poslednej skupine 29 novovymenovaných sudcov má každý štvrtý príbuzných medzi sudcami alebo vysokopostavenými úradníkmi na ministerstve spravodlivosti.

Príbuzenské vzťahy deklarovalo vlani z 1 349 sudcov až 243, čo je každý piaty. Túto funkciu pritom majú doživotne so všetkými výhodami.

Nových 29 sudcov zložilo sľub u prezidenta v tento pondelok. Mnohí z nich prešli výberovým konaním len koncom minulého a začiatkom tohto roka. Časť týchto sudcov navrhla vymenovať prezidentovi Súdna rada v polovici apríla. Naopak, iní kandidáti, ktorí uspeli vo výberových konaniach, čakajú na vymenovanie už dlhé mesiace.

V zozname 29 sudcov má šesť rodinných príslušníkov v súdnictve, ďalšie dve vymenované sudkyne pôsobili doteraz na ministerstve spravodlivosti, jedna ako sekčná šéfka právnych služieb a druhá ako šéfka kancelárie štátnej tajomníčky.

V minulosti sa na miesta súdnych čakateľov dostávali podľa exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej najmä príbuzní funkcionárov súdov či šéfov právnických fakúlt. Čísla ukázali, že až 45 percent z bývalých justičných čakateľov patrilo k rodinným príslušníkom z justičného prostredia.

Bývalá šéfka rezortu preto zaviedla nové pravidlá, ktoré mali zamedziť rodinkárstvu a zaviesť do výberových konaní väčšiu transparentnosť. Podľa nich majetkové priznania sudcov musia obsahovať aj informácie o rodinných príslušníkoch, ktorí pracujú v súdnictve alebo na ministerstve spravodlivosti. Takéto priznania musia podávať aj kandidáti na sudcov.

Nová sudkyňa Lucia Baňacká musela do čestného vyhlásenia pri výberovom konaní uviesť, že v súdnictve pracuje jej otec, dlhoročný predseda Krajského súdu v Košiciach, ďalej manžel, ktorý je sudcom košického súdu, a matka ako úradníčka súdu. Podobne tak musel priznať príbuzných nový sudca Ladislav Bujňák, ktorého matka je podpredsedníčkou Súdnej rady a kedysi bola dekankou Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika a jeho otec je sudcom. Aj nová sudkyňa Jana Raganová uviedla, že jej manžel je tiež sudcom. Michale Bašticovej pracuje blízka príbuzná ako okresná sudkyňa v Bratislave, manžel Zuzany Štubniakovej Kochanovej je okresným sudcom. Nové sudkyne Denisa Cviková a Zuzana Maruniaková pracovali ešte donedávna ako vysokopostavené úradníčky na ministerstve spravodlivosti.

Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že absolútna väčšina sudcov nemá na súdoch žiadnych rodinných príslušníkov, čo je dôkazom toho, že kariéra v justícii v žiadnom prípade nezávisí od rodinných väzieb. „Výberové konania sú otvorené pre všetkých uchádzačov, ktorí splnia zákonné podmienky. Je to slobodné rozhodnutie každého kandidáta, či sa výberového konania zúčastní. Zároveň platí, že nikto nemôže nikomu brániť v tom, aby sa do výberového konania prihlásil,“ reagovala hovorkyňa rezortu Jana Zlatohlávková. Podľa nej ministerstvo nijakým spôsobom nezasahuje do výberových konaní a zodpovednosť či kandidát spĺňa náročné kritériá na výkon sudcovskej funkcie, je v prvom rade na členoch výberovej komisie.

Podľa hovorkyne minister spravodlivosti Tomáš Borec trvá na svojom názore, že Súdna rada by mala v záujme podpory efektívnej činnosti súdov rozhodnúť o všetkých kandidátoch, ktorí úspešne prešli výberovými konaniami. Aj takí ktorí ním prešli za bývalej vlády.

Člen Súdnej rady sudca Dušan Čimo hovorí, že deti a príbuzných sudcov nemožno diskriminovať, nové pravidlá mali najmä sprehľadniť rodinné pomery. „Je to o rovnosti šancí. Uchádzači musia splniť náročné podmienky na niekoľkých stupňoch a postúpia len tí najzdatnejší,“ myslí si dlhoročný sudca. Podľa neho ak vzniknú podozrenia, existujú kontrolné mechanizmy, aby sa znížilo riziko, že sa do sudcovského stavu dostane nekvalitný uchádzač. „Aj výberové komisie a ich rozhodnutia, ktoré musia zdôvodniť, sú pod drobnohľadom,“ dodal Čimo.

Na vymenovanie však doteraz čakajú kandidáti, ktorí vo výberovom konaní uspeli v čase bývalej vlády, ale Súdna rada ich doteraz prezidentovi nenavrhla na vymenovanie. Súdna rada sa nimi odmietla zaoberať, pretože zákon o sudcoch, ktorý schválila Radičovej vláda, označila za protiústavný. Ten leží už takmer dva roky na Ústavnom súde, ktorý o ňom ešte nerozhodol.

Súdna rada sa ani na svojom poslednom zasadnutí v apríli týmito kandidátmi nezaoberala. Podľa Čima traja z nich sa rozhodli načakať a zúčastnili sa nového výberového konania. „Títo uchádzači to vzali do vlastných rúk a rozhodli sa nečakať na rozhodnutie Ústavného súdu. Problém dvojakého metra na menovanie sudcov tak pomaly ich pričinením vymiera,“ povedal Čimo. Myslí si, že Súdna rada aj naďalej rozhoduje podľa rovnako platného zákona, a preto neexistuje dôvod na rozdielne zaobchádzanie s úspešnými kandidátmi na miesta sudcov.

PIANO

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Jedna veľká rodina. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Počas bývalej vlády odmietla Súdna rada rešpektovať zloženie výberových komisií. Zaoberala sa len kandidátmi, ktorí prešli konkurzom až po tom, čo minister spravodlivosti Tomáš Borec vymenil zástupcov v týchto komisiách. Väčšina členov rady úspešných kandidátov ignoruje.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku