Šrotári upozorňujú, že tento zákaz má aj druhú stránku mince. Dôchodcovia, bezdomovci a nezamestnaní podľa nich prídu o poslednú možnosť, ako si privyrobiť.
Správa o zákaze výkupu železa sa v okolí Šale rozšírila ako blesk. Od skorého rána prúdili do dvora spoločnosti Unimet desiatky ľudí. „Prišiel som rýchlo. Ešte vykupujete?“ pýtal sa dedko zamestnancov pri váhe. V igelitke priniesol staré antikorové batérie a dostal pár centov. Takíto ľudia tvoria podľa spolumajiteľa zberne Milana Režného najväčšiu časť zákazníkov. „Ľudí to pobúrilo. Pre bezdomovcov je to jediné živobytie. Aj pre dôchodcov. Keď si tu zarobia 2 až 3 eurá, idú si kúpiť chlieb, mlieko, kura a nejdú to prepiť, ako si väčšina myslí.“ Šrotoviská sú podľa neho barometrom kúpyschopnosti obyvateľstva. Odkedy je kríza, ľudia prinesú všetko, len aby niečo zarobili. „Každý deň sem chodí jedna babička, má 86 rokov. Vždy donesie plechovky od hrachu, ovocia, fazule a dostane 50 centov,“ opisoval šrotár, ktorý sa tomuto biznisu venuje už tri desaťročia.
Pri okienku sa počas návštevy Pravdy pristavil aj mladý muž. „Babka dostáva mesačne 290 eur. Takto má aspoň dačo navyše.“ Aj on nad avizovaným zákazom pokrútil hlavou. Šrot bude vraj stará mama hádzať hockde. Načo sa obťažovať a nosiť ho niekam zadarmo…
Šrotári neveria tomu, že zber železa dokážu vyriešiť samosprávy. Tie majú už teraz finančné problémy a ťažko nájdu peniaze na vybavenie. Napríklad len taký schröder, stroj na silne znečistený odpad, stojí približne 664-tisíc eur.
Majitelia šalianskeho šrotoviska priznali, že sa v hromade hrdzavého železa nájdu aj kradnuté veci. Tvrdia, že tvoria len zlomok. „Určite nie 80 percent, ako to tvrdil minister životného prostredia. To je nezmysel. Spolupracujeme s mestskou, štátnou políciou. S okolitými obcami. Ak máme podozrenie, veci si nafotíme,“ ubezpečoval spolumajiteľ Peter Kyvalský. Požiadajú starostu, aby si prišiel pozrieť podozrivý poklop. Ak patril obci, šrotári vraj dobre vedia, kto ho priniesol…
Aj majitelia ďalších oslovených zberní tvrdia, že kradnutých vecí je veľmi málo. „Stane sa, že sa niečo objaví. Ale ja nemôžem preverovať každého bezdomovca, odkiaľ mi to priniesol,“ uviedol zamestnanec šrotoviska v Trnave, ktorý si neželal byť menovaný. Problém je podľa neho skôr s menšími výkupcami, tí sa na zákazníkov vraj nepozerajú tak prísne.
Práve s ukradnutými poklopmi sa spájala vlaňajšia tragédia v Nitre. Do odkrytej šachty spadla trojročná Vaneska a záchranári jej už nedokázali pomôcť. V hlavnom meste vymieňajú kovové poklopy za kombináciu železa a betónu, z takýchto 33-tisíc poklopov im ročne zmiznú len asi tri.