"Výskyt sa zvyšuje vo väčšine krajín sveta,“ hovorí primár Mamologického oddelenia Onkologického ústavu sv. Alžbety docent Vladimír Bella. Pritom pokiaľ sa ochorenie odhalí včas, môže mať žena šancu na úplné uzdravenie. Podľa jeho slov až 99 percent karcinómu prsníka sa vyskytuje u žien, len jedno percento postihuje mužov. "Tri štvrtiny karcinómov prsníka sa vyskytuje u žien nad 50 rokov,“ upozornil. Predpokladá sa pritom, že počet chorých bude pribúdať. Lekári odhadujú, že v roku 2014 ochorie približne 1,5 milióna žien na celom svete, v roku 2030 to už budú viac ako dva milióny ročne.
„Príčiny vzniku rakoviny nepoznáme, ale včasná diagnostika je základ, a to najmä u rodín, kde bol výskyt rakoviny vaječníkov či prsníkov. Vhodné sú aj genetické testy, pretože tie môžu odhaliť vznik rakoviny až na 80 percent,“ skonštatoval primár Bella.
Dôležité je aj pravidelné samovyšetrovanie. Ak nahmatáte akúkoľvek zmenu, nepodliehajte hneď panike. V prsnej žľaze sa niekedy objavujú rôzne útvary, ktoré však nie sú nebezpečné. Každý "podozrivý“ nález je však dôvodom na návštevu odborníka.
Vladimír Bella hovorí, že edukáciu ohľadom samovyšetrovania pacientok by mali zvládať aj gynekológovia pri pravidelných prehliadkach. „Majú to v náplni práce, dostávajú za to peniaze. Ak to nerobia, odporúčam zmenu lekára,“ povedal. Zároveň však zdôraznil, že samovyšetrovanie určite nenahrádza preventívnu návštevu u gynekológa.
Podľa dostupných prieskumov si vedia správne vyšetriť prsia iba 2 až 3 percentá žien. Samovyšetrovanie by pritom mali robiť všetky ženy nad 20 rokov raz za tri mesiace a nad 30 rokov každý mesiac, a to asi na tretí či štvrtý deň po skončení menštruácie.
Prsia vytvoria žene z vlastného tuku
Novú nádej pre ženy, ktoré prišli o prsník, prinášajú kmeňové bunky z vlastného tukového tkaniva, ktoré obnovujú prirodzený vzhľad poprsia. Túto rekonštrukčnú metódu robí plastický chirurg Peter Chovan, primár z pražskej kliniky Asklepion.
Využitie vlastného tuku je jednou z najmodernejších techník, pričom tuk sa odoberá nielen z podbrušia, ale z akéhokoľvek miesta na tele, kde je ho nadbytok. „Technika prenosu tuku je známa od prvej svetovej vojny, keď nemeckí lekári využívali tuk ako objemový materiál na vypĺňanie defektov po poraneniach. Až v 90. rokoch minulého storočia sa zistilo, že má aj veľmi dobré regeneračné vlastnosti. Je to dané tým, že obsahuje najviac tzv. zrelých kmeňových buniek. Tieto bunky sa môžu diferencovať, meniť len na zrelé tukové bunky, bunky cievnej steny, chrupavku. To znamená, že ak sú vložené do poškodeného miesta, začnú vytvárať nové cievy a rana, ktorá sa doteraz nehojila, pretože nemala výživu, sa začne hojiť,“ vysvetľuje primár. Takže keď tuk aplikujú do prsníka, ktorý bol popálený rádioterapiou, koža výrazne zmäkne, povolí, upravia sa jazvy dovtedy tuhé a deformujúce kožu hrudníka a výrazne zmäknú.
Ešte lepší výsledok možno podľa neho dosiahnuť obohatením vlastného tuku frakciou buniek, ktorú si dokážu vyrobiť. „Ide o malé tkaninové zariadenie, zmenšené do jedného stroja, ktoré spracuje vlastný tuk ženy s tým, že získame koncentrát ,kmeňových‘ buniek, ktorým následne obohatíme predtým už ,vypraný‘ tuk. Takto spracovaný sa aplikuje do miesta, kde sa má nový prsník vytvoriť. Na to, ako prsník vytvoriť, nám slúži veľmi presný matematický výpočet,“ dodáva Peter Chovan.
Prsník, ktorý sa vymodeluje vlastným tukom, zostáva žene po celý život, je to jej vlastné tkanivo, ktoré podlieha rovnakým zmenám ako okolité pôvodné tukové tkanivo, teda keď žena schudne, schudne aj miesto, kde sme robili lipotransfer, keď priberie, tak priberie aj do prsníkov. Výhodou lipotransferu oproti implantátom je, že tuk nepodlieha časovým zmenám ako implantát a nehrozia následné komplikácie. (dh)
