Ľudia sa sťažujú na chýbajúce dvojjazyčné tabule na zastávkach a staniciach železničnej dopravy. Ľady sa zrejme pohli, chystajú sa totiž zmeny niektorých zákonov, ktoré umožnia osádzať takéto tabule. Občianski aktivisti bojujúci za dvojjazyčnosť však tvrdia, že to nestačí.
Zvyšujúci sa počet sťažovateľov potvrdila Gabriela Jarošová, hovorkyňa ministerstva dopravy. „Na pána ministra sa doteraz s problémom dvojjazyčných tabúľ písomne obrátilo 315 občanov z obcí, kde menšinové obyvateľstvo tvorí 20 percent. Toto číslo sa postupne zvyšuje, priemerne o dve sťažnosti týždenne.“ Ministerstvo o tomto probléme viackrát rokovalo so splnomocnencom vlády SR pre národnostné menšiny Lázslóom Nagyom. „Tento problém sa bude riešiť v novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín,“ dodala Jarošová. Návrh novely už predložili na Úrade vlády.
Autori hromadnej sťažnosti z Hnutia Dvojjazyčné južné Slovensko však stále nie sú spokojní. Zmena zákona bude podľa nich nedostatočná. „Aj keby bol návrh novely úspešný, problém rieši len čiastočne. Umiestnenie dvojjazyčných nápisov by bolo naďalej len možnosťou, nie povinnosťou, čo dotknutým obciam so slovenskou väčšinou nepomôže. Týka sa to napríklad Nových Zámkov, Galanty, Senca, Rimavskej Soboty, Rožňavy,“ uviedlo hnutie v odpovedi.
A navyše novela nie je komplexná. Rieši len železnicu. Priznal to aj hovorca splnomocnenca pre menšiny Zoltán Szalay. „Novela rieši jednu špecifickú oblasť, a to označovanie železničných staníc a zastávok. Cieľom je, aby zákonný stav dosiahnutý novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín v roku 2011 bol zachovaný a uplatniteľný.“
Podľa aktivistov tak stále zostanú veľké rezervy v dvojjazyčnosti na dopravných tabuliach, v obchodoch, reštauráciách či v reklame. „Na webových stránkach štátnych inštitúcií stále chýba mutácia v maďarskom jazyku. Dvojjazyčné označenia autobusových staníc sú možnosťou, nie povinnosťou, a sú zriedkavé,“ dodalo hnutie. Zaujímavý je podľa nich fakt, že sa im ľahšie darí presvedčiť súkromníkov ako štátnych úradníkov, aby zavádzali dvojjazyčnosť.
Príkladom sú vlaky RegioJet spoločnosti Student Agency, premávajúce medzi Bratislavou a Komárnom. Názvy staníc sú v slovenčine aj v maďarčine, rovnako aj informačné materiály a rôzne plagáty vo vlaku. „Išli sme nad rámec zákona len preto, aby nám zákazník rozumel. Jazdíme na trase, kde je veľa zákazníkov maďarskej národnosti, a príde nám prirodzené, že tam máme vedľa slovenčiny aj maďarčinu,“ uviedol hovorca spoločnosti Aleš Ondrůj. Dodal, že na dvojjazyčnosti pracujú spolu s miestnymi združeniami.
Štátny podnik ŽSR žiadosti o zavedenie dvoch názvov odmietal. Všetky tabule, ktoré aktivisti umiestnili napríklad v Okoči alebo v Okoličnej na Ostrove, železničiari strhli. Viackrát uviedli, že slovensko-maďarské tabule im neumožňuje osádzať zákon o dráhach. V druhej polovici tohto roka sa chystá aj jeho novela.
Svojpomocne osadenú dvojjazyčnú tabuľu na autobusovej stanici v Galante však nikto nestrhol. Podľa riaditeľa SAD Dunajská Streda Michala Humeníka to bolo síce osadené nezákonne, no tabuľou sa nezaoberali, pretože majú dosť iných starostí. „Myslím si, že ani obyčajní ľudia nemajú problém s tabuľami. Majú problém vyžiť.“ Obyvatelia Galanty oslovení v miniankete boli za dvojaké tabule, aj proti. Päťdesiatnik Vladimír Gábor mienil, že sa to rieši zbytočne.
„Všetci tu vyrastáme v zmiešanom prostredí. Moja mama bola Nemka, otec mal rumunské korene. Manželku mám Maďarku. A kto tu chce žiť, musí vedieť po slovensky.“ Dvojjazyčnosť je pritom v Európe bežná. Podľa hovorcu Českých dráh Petra Štáhlavského je to normálne v Českej republike v oblasti Těšína.
„Podobne viem, že napríklad v Nemecku v oblasti, kde žijú Lužickí Srbi, sú názvy staníc uvádzané dvojjazyčne, napríklad Weißwasser – Běla Woda. Bežné sú aj vo Švajčiarsku, napríklad Biel – Biene alebo Disentis – Mustér, alebo v severnom Taliansku v regióne Južné Tirolsko, kde je značná nemecká komunita. V tejto časti Talianska sa dokonca používa nemčina na prvom mieste a až za ňou taliančina, čo môže byť prekvapujúce,“ naznačil.