Baťovci majú v pláne domáhať sa peňazí po tom, čo Slovensko zrušilo trest prepadnutia majetku, ktorý Janovi Antonínovi Baťovi uložil československý súd v roku 1947 za údajnú kolaboráciu s fašizmom. A tak už začali Baťov majetok u nás spisovať. Potvrdil to zástupca dedičov Tomáš Pecina. Podľa neho potomkovia po známom kráľovi topánok budú žiadať finančné odškodnenie a nemajú záujem o vrátenie majetku.
Ak by podľa advokátky Dagmar Valentovej neuspeli pri mimosúdnom finančnom odškodnení, v prípade súdneho sporu môžu byť úspešní. A to vtedy, ak preukážu, že sú legitímni žalovať o náhradu škody ako dediči a podarí sa im preukázať svoj zákonný nárok s tým, že nebude premlčaný: „Rovnako sa im musí podariť vyčísliť skutočnú škodu, ktorá im na základe Benešových dekrétov vznikla a podložiť ju relevantnými dôkazmi,“ povedala advokátka. Valentová tvrdí, že domáhať sa ušlého zisku a preukázať ho bude náročnejšie. „Ak by bol ich nárok zákonný, tak by som to považovala za spravodlivé odškodnenie,“ dodala.
Aj Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV pripúšťa, že Slovensko bude musieť odškodné vyplatiť. „Teoreticky je to možné, pretože majetok mu bol znárodnený, ale bez toho, aby som mal k dispozícii žalobu, sa to posúdiť nedá,“ povedal Nikodým.
„Myslím si, že výlučne podľa právneho posúdenia šance síce majú, ale menej ako 50 percent. Ide však o veľký majetok s výrazným politickým pozadím, a tak sa výsledok na Slovensku nedá predvídať. Z pohľadu rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva nevidím pre Baťovu rodinu vec príliš ružovo,“ hovorí advokát Igor Gažík.
Topánky pre povstalcov
Jan Antonín Baťa bol odsúdený za to, že kolaboroval s fašizmom, preto jeho majetok prepadol. „Musel spolupracovať s Hitlerom, dodával topánky, v tomto boli aktívne aj naše podniky a po vojne bol nepohodlný. Ale na druhej strane, vedenie v Baťových podnikoch na Slovensku bolo zainteresované v Povstaní a organizovalo ho. Vtedy zmizlo 20-tisíc topánok a nakoniec sa zistilo, že boli použité pre povstaleckú armádu,“ hovorí Ľudovít Hallon z Historického ústavu SAV.
K tejto situácii sa chce vyjadriť aj Zväz protifašistických bojovníkov a budúci týždeň vydá stanovisko. V stredu sa chystajú na plánované stretnutie s predsedom parlamentu Pavlom Paškom, s ktorým chcú prebrať aj nároky Baťovcov, ktoré vyplynuli zo zrušenia trestu. „Určite sa ho na to spýtame a chceme vedieť, čo si o tom myslí parlament. Odškodnenie by sa nemalo realizovať,“ povedal podpredseda Zväzu protifašistických bojovníkov Ladislav Jača.
Potomkovia budú žiadať miliardy
Potomkovia po najbohatšom mužovi bývalého Československa Janovi Antonínovi Baťovi budú žiadať od Slovenska miliardové odškodné na základe Benešových dekrétov. V niektorých prípadoch ide o celé mestá ako Partizánske, Svit, ale aj Bojnický zámok.
Zástupca dedičov Tomáš Pecina tvrdí, že ak potomkovia získajú peniaze z dedičstva, investujú ich na Slovensku. „Nadviazali by na Baťovo dielo. Podobne ako potomkovia v Česku financujú univerzitu, nemocnicu.“ Celkovú sumu ešte nedali dokopy, ale podľa neho ide o sumy v miliardách eur. Len v prípade Bojnického zámku sa hovorí o 300 miliónoch eur.
Ministerstvo kultúry zatiaľ neeviduje žiadnu požiadavku rodiny Baťovcov na vrátenie majetku či finančné odškodné. „Účtovná hodnota Bojnického zámku, ktorá vychádza z tzv. nadobúdacej hodnoty hradu z roku 1950, je 211 845 eur. Účtovná hodnota však v žiadnom prípade nie je stanovením trhovej hodnoty hradu. Rovnako nezohľadňuje trvalú, jedinečnú, historickú, kultúrnu, umeleckú a pamiatkovú hodnotu hradu,“ povedal hovorca ministra kultúry Jozef Bednár.
Preukazovanie pôvodného majetku na Slovensku bude aj podľa historikov veľmi komplikované. Archivár v Zlíne Martin Marek zdôraznil, že išlo o majetky právnických osôb, firiem. Ak by išlo o súkromné vily, tam je nárok na dedičstvo alebo odškodnenie nespochybniteľný. No je náročné určiť podiel, ak ide o majetok akciových spoločností, najmä ak sa na ne vzťahovala taká špecifická legislatíva, akou sú Benešove dekréty. „Okrem toho sa celá situácia komplikuje tým, že Jan A. Baťa sa po vojne v zákonom stanovenej lehote neprihlásil so svojimi podielmi,“ upozornil.
Podľa českého historika Víta Strobacha je právo vrátane toho majetkového aj tak politickou otázkou. „Neprekvapilo by ma, ak by dnes prišlo k prinavráteniu majetku či k finančným náhradám bez ohľadu na vtedajšiu platnú legislatívu. Po cirkevných reštitúciách v Česku je kauza Baťa ďalším krásnym príkladom, akým spôsobom je možné manipulovať s históriou v prospech určitých ekonomických záujmov,“ podotkol Strobach.
Baťové aktivity na Slovensku
- v čase najväčšej konjunktúry vlastnila firma Baťa najväčšie slovenské garbiarne v Bošanoch a v Nových Zámkoch, ktoré odkúpila v roku 1931 a o rok neskôr sa tu už rozbehla výroba obuvi. V medzivojnovom období bol v Nových Zámkoch postavený Obchodný dom Baťa, neskôr založil novozámocké letisko.
- v roku 1931 postavila Baťa, a.s., Dom služby Baťa na Hurbanovom námestí v Bratislave
- v roku 1934 začína Baťova firma práce v blízkosti obce Batizovce, kde bola založená továreň Svit na výrobu umelého hodvábu a celofánu.
- továrensky areál a priľahlé obytné štvrte pre zamestnancov postupne vytvorili samostatnú obec s názvom Svit (od roku 1946). Baťa odkúpil od miestnych pasienky s rozlohou 581 428 štvorcových metrov za 250 000 Kč. V tom čase bolo postavených 40 rodinných domov. Architektúra stavieb bola typicky zlínska, obytné zóny tvorili tzv. červenú kolóniu. Neskôr bola vybudovaná aj Baťova škola práce, penzióny a slobodárne, obchody.
- keď Baťa začal stavať 1. halu v Baťovanoch, došlo k rozdeleniu Československej republiky a k vzniku samostatného slovenského štátu. To koncernu Baťa čiastočne skomplikovalo situáciu, keďže už na Slovensku pôsobil ako zahraničný investor. Jan Baťa však so slovenskou vládou podpísal obojstranne výhodné dohody. Baťa poskytol slovenskej vláde pôžičku a ona jemu slobodu v podnikaní.
- od roku 1939 plynule prebiehala výstavba továrne i priľahlých obytných a spoločenských častí novozaloženého sídla, ktoré sa od roku 1949 premenovalo z Baťovian na Partizánske.
- firma Baťa kúpila v roku 1939 Bojnický zámok s veľkostatkom a kúpeľmi z hospodárskych a prestížnych dôvodov. V kúpeľoch sa mali rekreovať jej zamestnanci. Firma Baťa začala v roku 1942 kúpele renovovať. V tomto roku bola opravená jedáleň a začalo sa s adaptáciou kúpeľnej budovy. Práce však napredovali pomalým tempom do konca roku 1945 neboli ukončené, stavba plánovaných nových objektov sa už nerealizovala.