Bude len na ňom, či sa najprv začne zaoberať sťažnosťou Jozefa Čentéša, alebo podaním opozície o protiústavnosti vládnej novely, ktorá zaviedla nové pravidlá rozhodovania na Ústavnom súde.
Spor o šéfa prokuratúry sa pohol po tom, čo prezident Ivan Gašparovič v pondelok podpísal novelu zákona o organizácii Ústavného súdu. Tá obsahuje tzv. doktrínu nevyhnutnosti. Vďaka nej sa mala vyriešiť námietková vojna Čentéša a prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý ho odmietol vymenovať za generálneho prokurátora. Až 12 z 13 sudcov je totiž namietaných. Podľa novely by mal o Čentéšovej sťažnosti rozhodovať prvý pôvodne vyžrebovaný senát, ktorý tvoria Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová. Prví dvaja však boli na základe Čentéšovej námietky Ústavným súdom z rozhodovania právoplatne vylúčení.
Podpísanú novelu chcú napadnúť v utorok
Opozícia však s týmto postupom nesúhlasí. Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) poukázala na to, že vláda doktrínu nevyhnutnosti zneužila na politický účel. „Je neprípustným zásahom politickej moci do konania pred Ústavným súdom, pretože retroaktívne mení platné rozhodnutie Ústavného súdu o vylúčení sudcov z konania a priamo určuje senát, ktorý má v kauze rozhodnúť,“ vyhlásila. Až 44 opozičných poslancov sa vo veľmi krátkom čase obráti na Ústavný súd s podaním. Jeho súčasťou bude aj návrh na pozastavenie účinnosti vládnej novely. Ak by im dal súd za pravdu, Brňákov senát by tak naďalej o Čentéšovi rozhodovať nemohol.
Podanie chce opozícia doručiť na súd ešte v deň uverejnenia vládnej novely v Zbierke zákonov. Malo by sa tak udiať už dnes. Bývalý ústavný sudca a premiérov poradca Eduard Bárány však upozornil, že samotné podanie zatiaľ nič nezmení na platnosti novely. Mohla by teda nastať aj situácia, keď by senát v zložení Brňák, Ľalík a Mochnáčová rozhodol o Čentéšovej sťažnosti ešte predtým, ako by Ústavný súd stihol na podnet opozície pozastaviť alebo zrušiť platnosť vládnej novely. „Rozhodnutia Ústavného súdu v konaniach o súlade právnych predpisov nemajú spätnú účinnosť. Čiže ak by medzičasom senát rozhodol o sťažnosti pána Čentéša, ani následné vyslovenie protiústavnosti tejto novely zákona by nič nemenilo na prípadnom rozhodnutí senátu, ktoré by bolo prijaté na jej základe,“ objasnil právnik.
Vráti sa spor na začiatok?
Odborník na ústavné právo z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marián Giba povedal, že ak by súd rozhodoval o Čentéšovi ešte pred preskúmaním podnetu opozície, spor by sa dostal na začiatok. „Situácia by sa dostala do stavu, v akom bola pred schválením novely. To znamená, že Ústavný súd by si musel poradiť bez toho, aby sa spoliehal na novú právnu úpravu. Buď by mohol čakať na výsledok konania o zákone, alebo by uplatnil svoje vnútorné predpisy,“ poznamenal.
Aký postup zvolí Ústavný súd a o čom bude rozhodovať najprv, jasné nie je. Jeho hovorkyňa Pravde odkázala, že ide zatiaľ len o hypotetické úvahy. „Ústavný súd k pondelku neregistruje podanie skupiny poslancov, ktorým by namietali nesúlad zmieňovanej novely zákona o Ústavnom súde s ústavou, preto ani nie je možné odhadnúť, kedy o takom podaní bude plénum rozhodovať,“ uviedla včera hovorkyňa súdu Anna Pančurová.
Čentéš už viackrát avizoval, že zváži aj možnosť obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Postupovať tak chce vtedy, ak nebude rešpektované jeho právo na spravodlivé súdne konanie a právo na nestranného a zákonného sudcu.
Spornú novelu schválil parlament v skrátenom legislatívnom konaní ešte koncom apríla. Doktrína nevyhnutnosti zakomponovaná v nej umožňuje pojednávať a rozhodovať vo veci sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, lebo ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, respektíve odopretiu spravodlivosti.
