Má byť potrestaný lekár, ktorý opustí pacienta?

Politici sa už tretíkrát snažia nájsť spôsob, ako dosiahnuť, aby zdravotníci počas štrajku neopúšťali pacientov. Parlament bude v utorok rokovať o návrhu, ktorý zavádza trestnoprávnu zodpovednosť pre zdravotníckych pracovníkov.

21.05.2013 10:28
tk, sk sapa, sestričky, zdravotná sestra Foto: ,
Návrh zákona, ktorý zavádza trestnoprávnu zodpovednosť pre zdravotníckych pracovníkov, považujú sestry aj lekári za kriminalizáciu zdravotníkov. Na snímke Monika Kavecká a Iveta Lazarová z Odborového združenia sestier.
debata (41)

Podľa neho by lekári aj zdravotné sestry, ktorí v krízovej situácii nenastúpia do služby, mali byť trestne stíhaní, hrozia im pokuty a strata licencie. Lekári a sestry to považujú za kriminalizáciu zdravotníkov. Ministerstvo zdravotníctva argumentuje, že ak lekár v čase krízy úmyselne poškodí pacienta, musí prijať aj adekvátny trest.

Návrh, ktorého autorom je poslanec Smeru Jozef Valocký, reaguje na skúsenosti terajšej, ale aj bývalej vlády, keď lekári odmietli nastúpiť do služieb. Vláda vyhlásila núdzový stav, prvýkrát v roku 2011 a potom o rok neskôr riešila krízovú situáciu v žilinskej nemocnici, kde povolala slúžiť armádnych lekárov.

Novela Trestného zákona, ktorá zároveň mení aj zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, prináša pre zdravotníkov niekoľko postihov. Ak by za krízovej situácie odmietli nastúpiť do služby alebo sa jej úmyselne vyhli, hrozili by im až dva roky za mrežami. Ak by na ich konanie doplatil pacient ťažkou ujmou na zdraví alebo smrťou, zdravotníkom by hrozilo väzenie od dvoch do piatich rokov. Pri nenastúpení do služby počas krízovej situácie môžu dostať aj pokutu od ministerstva zdravotníctva do výšky 3 300 eur, môže sa im zrušiť registrácia v stavovskej komore na desať rokov. Legislatíva zároveň sprísňuje podmienky na preukazovanie bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka.

Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek apeluje na poslancov, aby zmeny k trestnoprávnej zodpovednosti odmietli. Návrh je podľa predsedníčky Moniky Kaveckej novodobým otrokárstvom a zastrašovaním. „Stávame sa svedkami snahy o potláčanie základných ľudských práv a slobôd v demokratickej krajine,“ tvrdí Kavecká. Medzi riadkami si podľa nej každý môže nájsť odkaz pre zdravotníkov: buďte ticho a pracujte. Sestry poukazujú na to, že svoje povolanie vykonávajú zodpovedne a profesionálne a často za zlých personálnych a finančných podmienok. Sesterské odbory sa preto pýtajú, prečo návrh neobsahuje aj tresty pre zamestnávateľov, ktorí vytvárajú nevhodné podmienky a porušujú zákony.

Podľa šéfa Slovenskej komory lekárov Mariána Kollára ide o účelový zákon. Tvrdí, že nie je jasné definované, čo je krízový stav a rezort zdravotníctva ho môže iba zneužívať. „Naše skúsenosti toto len potvrdzujú, pretože v novembri 2011 nešlo o bezpečnosť štátu ani ohrozenie na životoch,“ tvrdí Kollár. Lekári podľa neho napriek tomu, že im vypršali kontrakty s nemocnicami, ostali v nemocniciach a starali sa o pacientov v takzvanom urgentnom režime. Vyšetrovali a liečili len akútne prípady. Nik v danom období neutrpel ujmu na zdraví ani na živote z titulu prebiehajúceho protestu lekárov.

PIANO

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Krízová komunikácia. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že núdzový stav sa nebude môcť zneužívať, pretože je definovaný zákonom a vyhlasuje ho vláda. „Môže tak urobiť, napríklad v čase, keď viac ako polovica lekárov dá výpovede, alebo v stave vojny, čiže to nezávisí od ministerstva zdravotníctva, ale od situácie, keď o tom rozhodne vláda,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková. Rezort viackrát poukázal na to, že navrhovaná legislatíva má slúžiť iba pre krízové situácie v čase vojny a krízy. „Výnimočné situácie si naozaj vyžadujú výnimočnú legislatívu, aby v prvom rade bola zabezpečená ochrana života pacienta,“ dodáva Čižmáriková.

Poslankyňa a podpredsedníčka ústavnoprávneho výboru Anna Vitteková (Smer) tvrdí, že pôvodný Valockého návrh sa bude ešte meniť. „Budeme predkladať zmiernenie bezúhonnosti lekárov, momentálne to pripravujeme,“ povedala včera Vitteková.

V susedných Čechách podľa Milana Kubeka, prezidenta Českej lekárskej komory, môže vláda vyhlásiť krízový stav a uložiť lekárom a sestrám pracovnú povinnosť podľa zákona o krízovom riadení. Týka sa to mimoriadnych udalostí, keď je ohrozené zdravie, majetok alebo životné prostredie. Druhou možnosťou zdravotníkom prikázať pracovnú povinnosť, je postup podľa zákona o zabezpečení ochrany Českej republiky. Nedodržanie tejto pracovnej povinnosti nie je v Česku trestným činom, ide len o priestupok, za ktorý hrozí pokuta.

Zavádzanie trestnoprávnej zodpovednosti pre zdravotníckych pracovníkov

  • Prvýkrát sa hovorilo o trestnoprávnej zodpovednosti lekárov počas vlády Ivety Radičovej po štrajku lekárov v novembri 2011. Vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) navrhoval pre lekárov, ktorí nenastúpia počas krízového stavu do služby, trest odňatia slobody až do 5 rokov, odobratie licencie na 10 rokov a finančný trest do 3 300 eur. Rezort tak reagoval na situáciu, ktorá vznikla počas hromadného podávania výpovedí v novembri v roku 2011, keď lekári odišli hromadne na péenky. Vláda zmeny odsúhlasila, do parlamentu sa pre parlamentné voľby v marci 2012 a nástup novej vlády novely zákonov nedostali.
  • Sprísnením podmienok pre lekárov reagovali traja poslanci za Smer na štrajk žilinských lekárov v decembra 2012. Lekári odmietli slúžiť nadčasy a do služieb namiesto nich museli nastúpiť armádni lekári. Poslanci Richard Raši, Vladimír Baláž a Jozef Valocký v januári 2013 predložili novely troch zákonov. Za nenastúpenie do služby počas núdzového stavu navrhovali pre lekárov pokuty od 1 600 do 3 300 eur alebo aj väzenie až do piatich rokov. Novely nakoniec z parlamentu stiahli.
  • V máji 2013 poslanec za Smer Jozef Valocký v pozmeňovacom návrhu k novele zákona o poskytovateľoch navrhuje zmeniť Trestný zákon a zákon o hospodárskej mobilizácii. Zmeny znamenajú postihy zdravotníckych pracovníkov, ak v krízovej situácii odmietnu pracovať alebo sa nastúpeniu do služby úmyselne vyhnú. Poslanec navrhuje väzenie od dvoch do piatich rokov, pokutu až do výšky 3 300 eur, ale aj zrušenie registrácie v stavovskej komore na desať rokov.

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy