Bitka o Baťove majetky sa presúva do Štrasburgu

Najstaršia vnučka Jana Antonína Baťu Dolores Bata Arambasic (65) sa po neúspechoch pred českými súdmi pokúsi zabojovať o dedičstvo pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. Je to jej posledná možnosť, ako sa dostať k majetku v hodnote asi šesť miliárd eur. O ten sa s Českou republikou súdia aj ďalšie rodinné vetvy Baťovcov. Súdnym ťahaniciam sa nevyhne ani Slovensko.

21.05.2013 20:00 , aktualizované: 22.05.2013 08:00
Baťa Foto:
Posledné dve doteraz žijúce dcéry Jana Baťu (zľava Nelson Verlangieri d´Oliveira, Edita Batova de Oliveira, Hana Batova Mitrovitch, Marek Belza).
debata (61)

Pani Dolores z brazílskeho mesta Bataypora sa súdi sama. A hoci je solitér, v sporoch sa dostala spomedzi všetkých rodinných príslušníkov najďalej. So žiadosťou o finančnú náhradu za zhabaný majetok sa prepracovala až na Ústavný súd Českej republiky, ale ani pred ním neuspela.

„Sudcovia to zdôvodňovali formálnymi nedostatkami v žalobe, no ja si skôr myslím, že nebola vôľa túto situáciu riešiť,“ naznačil Marek Belza, dôverník Baťových potomkov, ktorý už vyše desaťročie udržiava kontakt so všetkými piatimi rodinnými vetvami. Jedna vetva sa usadila v USA, štyri vetvy v Brazílii a k nim patrí aj pani Arambasic.

Belza potvrdil, že advokáti pani Dolores už pripravujú žalobu na Českú republiku. „V Česku už vyčerpali všetky právne prostriedky. Štrasburg je posledná možnosť, potom už nie je žiadna iná. Môže to potrvať dva, tri roky alebo viac.“ Ak potomkovia neuspejú ani pred slovenskými súdmi vrátane ústavného, Slovensko čaká podobná žaloba.

Majú Baťovci ťažkosti?

Podľa zistení Pravdy sa potomkovia po Janovi Antonínovi Baťovi dostali do finančných problémov. Nedarí sa im v podnikaní, a preto sa všemožnými spôsobmi usilujú získať peniaze. Ich blízky priateľ Marek Belza potvrdil, že naozaj prišli o veľkú časť imania, ktoré minuli na neúspešné súdne spory o majetok v krajinách po celom svete: „Nie je to tak, žeby sa z nich stali úplní chudáci. No takmer všetok majetok išiel na súdy. Všetci teraz pracujú. Je to taká stredostavovská rodina.“ Najstaršia vnučka Dolores Bata Arambasic hospodári už len na torze niekdajších Baťových pozemkov. Vlastní farmu s asi 2-tisíc kusmi dobytka. Podľa predsedu družstva DEVIO Nové Sady Ivana Oravca v slovenských podmienkach ju môžeme považovať za „väčšiu farmu“.

Potomkovia Baťovcov doteraz nepovedali, koľko presne žiadajú od Slovenska a Česka. Samotný Jan Antonín Baťa si v roku 1948 v Českos­lovensku nárokoval na vrátenie majetku alebo náhrady v celkovej výške 200 miliónov dolárov. Nie je jednoduché určiť, o akú hodnotu ide dnes. Podľa odborníka na staré meny, numizmatika Viliama Weissa by sa mohlo vychádzať z porovnania cien zlata. „V roku 1948 sa platilo 34,71 dolára za jednu uncu rýdzeho zlata. To znamená, že si vtedy mohli za 200 miliónov dolárov kúpiť približne 5 762 028 uncí zlata. Také množstvo zlata má pri dnešnej cene 1¤379 dolárov za uncu hodnotu približne 7,945 miliardy dolárov. Čo nie je nereálne, pretože to boli obrovské majetky, išlo o nadnárodnú spoločnosť.“

Šanca ešte žije. V medzištátnych dohodách

  • podľa odhadov historikov sa k odškodneniu nedostal nikto z podnikateľov, ktorí zostali v Československu a neemigrovali, išlo približne o 2 500 podnikov
  • vláda bývalého Československa odškodnila v 70. a 80. rokoch jedine tých podnikateľov, ktorí emigrovali do USA
  • Československo v tom čase žiadalo od USA vrátenie zlatého pokladu, Američania si dali podmienku, že komunisti musia najprv vyplatiť bývalých majiteľov podnikov, ktorí sa presťahovali do USA
  • odškodnenie sa uhradilo zo zlatého pokladu, zvyšná časť sa vrátila do Československa
  • ak by Baťovci neuspeli v Štrasburgu, môžu sa pokúsiť svoje nároky preniesť na medzištátnu úroveň

Je to teda v prepočte asi 6,182 miliardy eur, čo je takmer polovica očakávaných príjmov v slovenskom štátnom rozpočte v roku 2013. Nikto si zatiaľ netrúfol odhadnúť, aká suma sa týka Slovenska. Baťovci tu vlastnili cez firmy napríklad Bojnický zámok či letisko v Poprade. Na tie by podľa pamätníkov a bývalých zamestnancov Baťových závodov potomkovia siahať nemali. Podľa Alberta Panáka, člena Klubu absolventov Baťovej školy práce a bývalého riaditeľa obchodného domu Prior v Partizánskom, by sa však Baťovcom mali vrátiť podniky. „Bolo to gaunerstvo, že sa pánovi Baťovi nič nevrátilo. Je to podobné ako s cirkvou, tej sa tiež vrátilo. Malo by sa aj Baťovi.“

Dekréty sú vyhasnuté

Kľúčovými v celej kauze sú takzvané Benešove dekréty. Je to súbor 141 dokumentov, ktoré riešili napríklad aj konfiškáciu majetku nepriateľov Československa a kolaborantov, a ktoré tiež po druhej svetovej vojne znárodnili kľúčový priemysel v republike. Práve na základe Benešových dekrétov zhabali Janovi Antonínovi Baťovi ako údajnému kolaborantovi majetok. Slovenské aj české súdy nedávno svojimi rozsudkami potvrdili, že Antonín nebol kolaborant.

Potomkovia sa preto obhajujú, že si len pýtajú späť majetok, ktorý ich dedovi štát neprávom zobral. České inštitúcie však tvrdia, že Benešove dekréty sú už dávno vyhasnuté, že ide o neúčinnú právnu normu. Tomáš Pecina, zástupca americkej vetvy Baťovcov, namietol, že to nie je pravda. „Benešov dekrét je stále účinným predpisom. Povinnosť štátu odškodniť rodinu nie je možné ignorovať s prostým poukázaním na to, že dekréty sú vyhasnuté.“

Aj na Slovensku sa o „mŕtvych“ Benešových dekrétoch stále živo diskutuje. Nedávno sa stretli delegácie rezortov zahraničia zo Slovenska aj Maďarska v Budapešti, aby rokovali na túto tému. Jeden zo záverov stretnutia pre Pravdu prezentoval aj hovorca Boris Gandel. „Dekréty prezidenta Beneša v súčasnosti nevytvárajú nové právne vzťahy a nemajú právny účinok. Môžem potvrdiť, že ich považujeme za neúčinné a vyhasnuté.“ Aj historik Ľudovít Hallon mienil, že Baťovci majú malú nádej na opätovné získanie majetku. „Reštitúcie po roku 1989 mali svoje jasne stanovené lehoty, ktoré, pokiaľ viem, uplynuli,“ uzavrel.

Baťovcov doviedli na mizinu aj spory s Tomíkom

Jan Antonín Baťa po tragickej smrti svojho nevlastného brata Tomáša Baťu vyplatil jeho manželku a syna Tomáša, ktorého každý prezýval Tomík. „Jan Baťa to urobil presne tak, ako si to prial Tomáš Baťa vo svojej poslednej vôli. O tomto existoval doklad, ktorý jednoznačne potvrdzoval vysporiadanie majetku,“ upozornil dôverník Baťových potomkov Marek Belza. Ten však zadržali komunisti a Jan Baťa tak prišiel asi o najdôležitejší dokument vo svojom živote.

Krátko po vojne sa Jan Baťa ocitol na čiernej listine, čo podporil aj vtedajší prezident Edvard Beneš. Proti Janovi Baťovi mocnel odpor tiež u amerických podnikateľov, ktorí v ňom videli veľkú konkurenciu, keď si v štáte Maryland vybudoval továreň. „Vymýšľali, ako ho zastaviť. A začali podporovať mladého Tomíka. Ten zrazu spochybnil celý proces prevodu majetku. Neváhal dokonca spochybniť aj závet vlastného otca a obrátil sa na súdy,“ pokračoval Belza. A keďže Janovi Baťovi chýbal kľúčový dôkaz, prehrával postupne jeden súd za druhým. Pohorel v USA, Kanade, vo Švajčiarsku. Jedine v Holandsku sa mu podarilo vyhrať. Tomík postupne ovládol celý koncern a rodina Jana Antonína Baťu v priebehu rokov 1946 až 1962 na súdoch postupne minula podľa Belzu takmer všetky peniaze.

© Autorské práva vyhradené

61 debata chyba