Pri kontrolách budú vysvetľovať a odôvodňovať, prečo držia spisy, s ktorými nepohli aj desať rokov. Bývalá sudkyňa a dnes štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská verí, že tieto kontroly nakoniec zrýchlia činnosť súdov.
Prečo dlhoročná sudkyňa ako ste vy, odišla z funkcie sudkyne krajského súdu do politickej funkcie?
Je to pre mňa predovšetkým výzva vzhľadom na to, čo ministerstvo spravodlivosti pripravuje a robí. Odchádzala som už nie z pozície trestnej sudkyne, ale pôsobila som aj ako sudkyňa na správnom úseku, takže som mala rozhodovaciu prax nielen v jednej oblasti práva, a ministerstvo spravodlivosti zastrešuje všetky oblasti práva. Hlavným dôvodom ísť do tejto funkcie však bolo, že sa mi dlhodobo nepáči, aký obraz majú sudcovia v očiach verejnosti. Chcela by som tento obraz zlepšiť, o čo som sa usilovala, aj keď som pôsobila v Združení sudcov Slovenska. Je mi jasné, že zmena tohto názoru na sudcov a dôveryhodnosť justície je proces dlhodobý.
Nedôveru k justícii nespôsobuje len to, že ľudia na rozhodnutia čakajú roky, ale aj správanie niektorých sudcov. Myslíte si, že to zmení len to, že súdy budú rozhodovať rýchlejšie? Ako si sudcovia chcú znovu získať u občanov rešpekt a dôveru?
Ja verím, že k tomu príde, len to potrebuje čas. Po revolúcii boli na justícii doslova robené pokusy. Akýkoľvek minister prišiel, mal iné predstavy – o tom, kto by mal byť sudcom, aké súdy by mali byť vytvorené. Tak vznikali nové súdy, potom sa rušili, potom zase vytvárali. Pomaly každé štyri roky. S tým putovali aj sudcovia a spisy a u občanov to vytváralo neistotu, kde majú vlastne súd. Je tiež pravda, že justícia bola dlhodobo finančne poddimenzovaná a peniaze môžu napomôcť k tomu, aby boli podmienky ich práce lepšie. Samozrejme, že keď bude mať sudca dobrý počítač, nezvýši to dôveru občana k nemu. Za kvalitu práce sudcu hovorí jeho rozhodnutie. Môže sa ním prezentovať, ako aj tým, ako vedie pojednávanie. Prácu sudcov ministerstvo po medializovaných kauzách okamžite kontroluje. Vyžiada si spis, urobí kontrolu a vyvodí disciplinárnu zodpovednosť voči sudcovi.
Zoberme si tragický prípad z Bratislavy, keď ženu na ulici zavraždil jej bývalý manžel. Predtým sa opakovane domáhala ochrany na polícii i súde, ale neuspela. Bola už sudkyňa, ktorá mala celý prípad na stole, potrestaná?
V tomto medializovanom prípade jedine ministerstvo spravodlivosti vyvodilo zodpovednosť voči sudkyni, hoci pochybili prokuratúra aj polícia. Voči sudkyni bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania. Poškodená upozorňovala, že bývalý manžel, ktorý už bol obžalovaný a bol prepustený z väzby na kauciu, sa jej opakovane vyhrážal. Za vyhrážanie bola podaná na neho ďalšia obžaloba. To je už naozaj porušenie podmienok kaucie. Nebránime sa prezentovať prácu sudcov a povedať, že tento pochybil. Ale ďalších 1 200 vydalo 2-, 3-tisíc rozhodnutí, ktoré boli absolútne korektné. Verejnosť napríklad vôbec nevie o tom, že súdy sú zaplavené hromadnými žalobami na nezákonné exekúcie v dôsledku konania nebankoviek. Jediní, čo pomohli občanom, sú sudcovia, ktorí tieto nezákonné exekúcie zastavujú, alebo zamietajú žiadosti na vydanie poverenia na začatie exekúcie. Aj toto spôsobuje prieťahy, lebo sudcovia sú zahlcovaní vedľajšími agendami, ktoré netvoria základ ich práce.
Myslíte si, že príprava nových procesných pravidiel v civilnom konaní, ktoré rezort pripravuje, povedie k zníženiu prieťahov a ľudia nebudú čakať na spravodlivosť celé roky?
Dĺžka konania sa dá znížiť viacerými spôsobmi, ktoré musia byť prepojené. Jedna je rovina legislatívna. Ako sudca viem, že legislatíva sa v praxi odrazí za dva, tri roky od účinnosti zákona. Druhá cesta je elektronizácia. Treťou cestou, ktorú ja považujem za najdôležitejšiu bez toho, aby vstúpil do platnosti, resp. sa stal účinný nejaký zákon alebo sudcovia dostali nové počítače, je systém kontroly. Ten prebieha na viacerých úrovniach. Jednou z nich je spolupráca s Ústavným súdom, ktorý informuje o všetkých nálezoch, kde pochybil všeobecný súd a rezort následne informuje predsedu konkrétneho súdu. Ten potom sleduje, či v tomto spise dochádza k prieťahom a zároveň vyvodí zodpovednosť voči sudcovi. Ministerstvo chce postupovať ešte efektívnejšie a chodiť do spisov aktívne. Momentálne sa kreuje komisia, ktorá bude vyhodnocovať príčiny a dôvody vzniku prieťahov v súdnych konaniach a zároveň bude kontrolovať aj reštančné veci, v ktorých sa nikto nesťažuje. Sudcovia budú musieť takpovediac vyvetrať svoje skrine a povyťahovať spisy a predsedovia súdov budú pravidelne kontrolovať, ako ich sudcovia konajú. To treba robiť pravidelne a dôvody analyzovať a vyvodiť dôsledky.
Čo si sľubujete od takejto kontroly?
Vyhodnotenie doterajších kontrol napríklad viedlo k tomu, že viacerým sudcom bola odňatá práca v domácom prostredí, boli napomenutí, či boli dané návrhy na začatie disciplinárnych konaní. My nechceme sudcom hroziť, ale kontrola ukáže veľmi rýchlo, že v tej kope, čo má v skrini, je aj spis, ktorý má už desať rokov. Keď potom musí zdôvodňovať, prečo v tom spise nekonal, začne veľmi rýchlo konať, pretože vie, že o dva mesiace príde ďalšia kontrola.
Minister Tomáš Borec po kontrolách navrhuje tresty pre sudcov. Koľko návrhov na disciplinárne konanie podal?
Minister podal od svojho nástupu do funkcie desať disciplinárnych návrhov na potrestanie sudcov. Šesť alebo sedem sa týka práve prieťahov v konaní. Mne sa nepáči znevažovanie súdov ako takých, ale aj znevažovanie práce sudcov. To, čo sa práve deje, znevažovanie Ústavného súdu, to môže viesť až k tomu, že v tomto štáte nebude už platiť rozhodnutie súdu, a to môže viesť k anarchii. Systém je nastavený tak, že ak sa pomýli sudca okresného súdu, je tu krajský súd, ktorý to má napraviť. Ak sa pomýli krajsky súd, je tu Najvyšší súd, ktorý napraví chybu. Ak dôjde k porušeniu práva zakotveného v ústave, napráva to Ústavný súd. Keby boli všetci sudcovia neomylní, tak nám stačia súdy prvého stupňa a nepotrebujeme ďalšie stupne. Takisto nie je možné vykladať zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa ako korupciu alebo pochybenie, ak pre rozpor so zákonom chybu okresného súdu napraví krajský súd.
Sudcovia najprv súhlasili so stratou imunity a teraz sú proti. Návrh, ktorý už bol pripravený, vládny poslanec už stiahol. Zostane teda sudcom imunita?
Sudca je aj dnes trestne zodpovedný tak ako každý bežný občan, len s tým rozdielom, že o tom, či ho môže polícia trestne stíhať, rozhoduje Ústavný súd. Teda aj sudca môže byť odsúdený za trestný čin tak, ako aj každý iný občan. Zjednodušene povedané, veľká časť občanov nesprávne chápe imunitu sudcov tak, že sudcu nemožno vôbec potrestať za akúkoľvek trestnú činnosť alebo priestupky. Takáto imunita sudcov nikdy nebola a nie je. Imunita zabezpečuje posilnenie občianskej odvahy sudcu rozhodovať v sporoch o konkrétnych prípadoch len na základe zákona a nie podľa želania účastníkov konania alebo iných osôb. Sudca by mal mať takúto ochranu nie pre svoju ochranu, ale pre ochranu občana, o ktorom ten sudca rozhoduje. Vezmime si príklad – sudca môže rozhodovať v závažnej miliardovej kauze, kde proti silnej finančnej skupine stojí žalujúci bežný občan. Takáto imunita sudcu je v prospech účastníkov konania, nie proti nim.
V čom chráni bežného občana proti silnej finančnej skupine, ak by sa dopustili podplácania sudcu, to je predsa trestný čin?
Ak by neexistovala takáto ochrana sudcu len za rozhodovanie, dôsledkom by bolo, že by mohol rozhodovať na základe želania politikov, médií, ekonomicky silných skupín či časti občianskej verejnosti. Rozhodoval by teda v závislosti od želania určitých skupín, a nie podľa práva. Imunita sudcu slúži len na to, aby aj ten najslabší mal istotu, že vyhrá spor aj proti najsilnejšiemu, ak jeho nárok je v súlade so zákonom. Iná vec je, ak by sa sudca dopustil trestného činu v súvislosti s konkrétnym trestným konaním. Pre tento prípad je imunitu potrebné vnímať iba ako ochranu pred svojvôľou orgánov činných v trestnom konaní.
Polícia teda môže voči sudcovi, ktorý poruší napríklad pravidlá cestnej premávky, zasiahnuť aj dnes, aj keď odmietne fúkať.
Sudcovia mali predtým tak ako poslanci priestupkovú imunitu. Ale aj vtedy sudcovia za priestupky končili pred disciplinárnym súdom. Dnes, keď sudcu zastaví polícia, že porušil pravidlá cestnej premávky, policajt jednoznačne postupuje tak ako u bežných vodičov.
Je to v poriadku, ak dve vysokopostavené úradníčky patriace pod váš referát sa stanú sudkyňami? Pod váš referát spadajú totiž výberové konania.
Voľné miesto sudcu určuje minister spravodlivosti. Každé jedno voľné miesto sudcu určujeme na základe štatistík zo súdov. Výberové konanie vyhlasuje predseda súdu. Ten má k dispozícii databázu kandidátov, ktorí budú vo výberových komisiách. Sú tam kandidáti ministerstva spravodlivosti, tých navrhli kolégiá sudcovských rád všeobecných súdov. Ďalej sú tam predsedovia všetkých krajských súdov bez ohľadu na to, či ich vymenoval súčasný minister, alebo predchádzajúci, ďalej kandidáti zvolení parlamentom a kandidáti, ktorých zvolila Súdna rada. Predsedovi súdu do výberu komisie nemôže zasiahnuť nikto, ani minister spravodlivosti, ani ja. Celé výberové konanie je transparentné, od otázok až po rozhodnutie komisie a jej zdôvodnenie, prečo uspel ten a ten kandidát. Absolútne vylučujem akýkoľvek zásah ministerstva spravodlivosti do výberových konaní. Tie sú napokon verejné. Transparentnejší systém si naozaj neviem predstaviť. Ani k otázkam, ktoré budú pri konkurze v ten deň, sa nedá dostať. Tie vyberie počítač a na skúšky ich tesne predtým prinesie člen výberovej komisie. Celý tento systém pripravovala bývalá ministerka.
Tieto nové sudkyne však nenastúpili na súd, ale vzápätí dostali stáž na ministerstve. Nesúdia a berú sudcovský plat, hoci nikdy ešte nesúdili. Je to v poriadku?
Takéto stáže boli aj v minulosti. Je to štandardné a v súlade so zákonom. Zrazu je to problém. Keď sa pozrieme dozadu, predtým to problém nebol. Ich osobným úradom je teraz ich súd, z tohto dôvodu poberajú plat sudcu. Na stáži na ministerstve máme takýchto sudcov v súčasnosti asi šesť. To, že sa tieto dve úradníčky stali sudkyňami, svedčí o ich odbornosti a o ničom inom.
V súčasnosti leží na súdoch 500-tisíc exekúcií. Na ministerstve pracuje komisia, ktorá pomáha ľuďom, ktorým hrozí zhabanie majetku. Koľkým ste už pomohli?
V roku 2012 bolo na exekučné súdy doručených viac ako pol milióna žiadostí o poverenie súdneho exekútora na začatie exekúcie, čo oproti predchádzajúcim rokom znamená nárast, ktorý sa blíži k číslu 100-tisíc návrhov. Čo ma však veľmi mrzí, je tá skutočnosť, že máme v súčasnosti viac ako 30-tisíc dôchodcov priamo postihnutých exekúciou zrážkami z dôchodkov. Bola som šokovaná štatistikou, keďže v prípade viac ako 25 700 exekúcií je dôchodcom zrážané v prospech nebankových spoločností. Ročne vybavíme niekoľko stoviek podnetov od občanov. Snažíme sa v komisii pomáhať aj konkrétnym organizáciám, ktoré združujú spotrebiteľov, tým naša konkrétna pomoc niekoľkonásobne narastá.
Koľko nezákonných exekúcii už bolo zrušených?
Za obdobie od roku 2009 možno hovoriť o desiatkach tisíc vecí, kde súdy reálne poskytli ochranu spotrebiteľom. Časť týchto vecí sa teraz vracia štátu v podobe žalôb od nebankových spoločností, ktorých je nateraz okolo 50-tisíc. Naďalej súdy zastavujú staršie exekúcie, keďže po roku 2004 sa rozhodcovské rozsudky stali dominantným exekučným titulom v prípade spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ ide o odstúpenie od nevýhodných zmlúv, evidujeme stovky prípadov, keď sme konkrétnym spotrebiteľom pomohli zrušiť nevýhodnú zmluvu. V poslednom období musíme tieto prípady riešiť v súvislosti s predajnými akciami určenými často pre dôchodcov. Aj z tohto dôvodu sme v spolupráci so spotrebiteľskými organizáciami pristúpili k príprave všeobecného vzoru odstúpenia od zmluvy.