Odborníci sa zhodujú v tom, že právo na štrajk by sa malo zdravotníkom obmedziť. Navrhujú zakázať im ho priamo v Ústave. Odôvodňujú to tým, že zachraňovať životy je aktivita, ktorá nikdy nemôže ustať a preto by mali byť niektorí zdravotnícki pracovníci stále k dispozícii.
Prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár tvrdí, že odborári považujú štrajk za jediný nástroj na vyjadrenie svojich práv, keď už zlyháva sociálny dialóg. „Chceme, aby ľudia mali možnosť použiť to, čo ústava povoľuje a fandím každému odborovému zväzu, ktorý štrajkuje za svoje práva, čo sa týka miezd a pri kolektívnom vyjednávaní," dodáva Kollár. V niektorých prípadoch však štrajk podľa neho nie je vhodnou formou dožadovať sa takto svojich práv. „Osobne si myslím, že lekári by takto postupovať nemali," tvrdí odborár. Zdravotníkom by mali podľa neho v ústave zakázať štrajkovanie, podobne, ako to majú policajti a záchranné zložky a dokonca aj pracovníci jadrovej elektrárne.
V minulých rokoch bol podľa Kollára problém v tom, že keď v roku 2011 dali lekári výpovede a odišli na peenky, nešlo o štrajk. „Takýmto situáciám sa dá predísť týmto zákonom, ktorý teraz v parlamente prerokovali, no postihy sú v ňom veľmi prísne," tvrdí Kollár. V núdzovom stave podľa neho jednoducho lekár musí byť v pohotovosti, ľudia musia mať istotu, že budú ošetrení. Krízový stav by sa však nemal vyhlasovať z hocijakého dôvodu.
Podľa exministra zdravotníctva Romana Kováča niektorí zdravotníci by mali byť v skupine, ktorá by podľa ústavy nemohla štrajkovať. „Keďže máme množstvo lekárov, ktorí pracujú v biochemických laboratóriách a vo výskumných zariadeniach, zas by bolo treba bližšie špecifikovať, ktorá medicínska zložka by mala byť neustále k dispozícii," dodáva. Lekári doteraz nemali žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. „To, že sa lekári hromadne nechali vypísať na peenky, mohlo ísť o plánovanú akciu, ale zodpovednosť nesie lekár, ktorý sa pod peenku podpísal," tvrdí Kováč. Dodáva, že ak sa situácia s maródkami zopakuje, trestne stíhať treba lekára, ktorý je za vydanie práceneschopnosti zodpovedný.
Podľa ústavného právnika Eduarda Báránya novela Trestného zákona neberie lekárom možnosť štrajkovať, ale obmedzuje toto právo na určité situácie. Využitie práva štrajku podľa neho nemôže ohroziť na živote a zdraví osoby. V opačnom prípade by za to mal byť určitý postih, dokonca aj trestnoprávny. Dodal, že tu však nastáva otázka jeho primeranosti.
Vláda môže aj dnes vyhlásiť krízovú situáciu alebo núdzový stav a nariadiť zdravotníkom, aby prišli do práce. Ak to odmietnu a zakryjú sa napríklad účelovo vypísanými maródkami, prinútiť do práce ich nie je možné. Právnik Vojtech Földes si myslí, že vyriešiť by sa to dalo aj novelou zdravotníckych zákonov, ako to majú napríklad policajti. Silové zložky majú v čase výnimočného stavu určité povinnosti, na druhej strane za to dostanú rôzne príplatky či špeciálne benefity.
Návrh, ktorého autorom je poslanec Smeru Jozef Valocký, reaguje na skúsenosti terajšej, ale aj bývalej vlády, keď lekári odmietli nastúpiť do služieb. Vláda už v minulosti vyhlásila núdzový aj krízový stav, povolala slúžiť armádnych lekárov. Novela Trestného zákona, ktorá zároveň mení aj zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, prináša pre lekárov a sestry niekoľko postihov. Ak by za krízovej situácie odmietli nastúpiť do služby, alebo sa jej úmyselne vyhli, hrozilo by im väzenie až do piatich rokov. Pri nenastúpení do služby počas krízovej situácie môžu dostať aj pokutu od ministerstva zdravotníctva do výšky 3 300 eur a môžu prísť o licenciu na desať rokov.