Možnosť eutanázie aj u zdravých? U nás určite nie

Možnosť pacienta dobrovoľne rozhodnúť o svojej smrti u nás zákon neumožňuje a ani v budúcnosti nebude. Niektoré európske krajiny túto alternatívu dávajú najmä ťažko chorým pacientom. Najnovšie rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva však išlo ešte ďalej.

24.05.2013 20:00 , aktualizované: 25.05.2013 15:00
eutanázia, injekcia, pacient, choroba, nemocnica Foto:
Rozhodnutie Európskeho súdu umožniť zdravému
debata (55)

V rozsudku v prípade Grossová verzus Švajčiarsko uviedlo, že ak chce zdravý človek podstúpiť eutanáziu, štát mu musí na to vytvoriť podmienky. Svojím rozsudkom tým vyslalo signál pre európske krajiny, ktoré eutanáziu nepovoľujú. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že rozhodnutie súdu nemá na našu legislatívu žiaden vplyv.

82-ročná Alda Grossová žiadala lekárov vo Švajčiarsku, kde je eutanázia povolená, o podanie smrteľnej dávky lieku. Tí to zamietli. Ako dôvod uvádzali, že sa nenachádza v konečnom štádiu choroby. Grossová sa obrátila na Európsky súd, ktorý jej dal za pravdu. Vo svojom rozhodnutí sa odvolal na právo na súkromie, ktoré povýšil nad právo na život. Ak sa Švajčiarsko neodvolá počas nasledujúcich troch mesiacov, hrozí, že do svojej legislatívy bude musieť zapracovať aj možnosť ukončiť život na žiadosť zdravého človeka.

Ministerstvo spravodlivosti rozsudok vysvetľuje inak. „Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že sťažovateľkino právo na súkromný život bolo porušené tým, že vo vnútroštátnej legislatíve absentovala zákonná úprava, ktorá by upravovala podmienky, za ktorých možno smrteľnú dávku liekov získať,“ uvádza hovorkyňa rezortu Jana Zlatohlávková. Podľa stanoviska rezortu v závere rozsudku súd výslovne odmietol zaujať postoj k otázke, či pani Grossovej mala byť daná možnosť dostať smrteľnú dávku liekov, ktorá by jej umožnila ukončiť život.

Rezort preto vylučuje, že by rozsudok mal nejaký vplyv na zmeny zákona u nás. „Nemožno ho chápať tak, že štát je povinný mať vo svojej legislatíve zakotvenú možnosť eutanázie,“ vysvetľuje Zlatohlávková. Meniť zákony v tejto veci ministerstvo neplánuje.

Rozsudok posúva hranice

Podľa europoslankyne Anny Záborskej môže takéto posúvanie limitov pri eutanázii, aké urobil súd v Štrasburgu, úplne zmeniť spoločenské hodnoty. „V krajinách, kde je povolená eutanázia, boli doteraz zavedené prísne fakultatívne podmienky. Súd ich svojím rozhodnutím povýšil na právo, teda štát musí eutanáziu zabezpečiť na základe slobodného rozhodnutia aj zdravého človeka,“ hovorí.

Právnik Marián Mesároš zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva tvrdí, že súdne rozhodnutie prelomilo najdôležitejšie základné právo, a to právo na život. „Rozhodnutie Európskeho súdu bude v mnohých štátoch považované za kontroverzné a neprijateľné. Má totiž vplyv na formovanie výkladu a interpretácie jednotlivých ľudskoprávnych noriem. Rozhodnutie však nie je ešte konečné, a preto je predčasné hovoriť o konkrétnej povinnosti pre Slovenskú republiku začať legislatívny proces na zmenu,“ vysvetľuje.

Ministerstvo zdravotníctva dodáva, že u nás by bolo problematické aplikovať rozhodnutie súdu aj preto, že nemáme vôbec povolenú eutanáziu. „Vo Švajčiarsku je legálna tzv. asistovaná samovražda, kde pacient sám užije látku, ktorá mu privodí smrť, ale urobí tak pod dohľadom lekára. Eutanázia a asistovaná samovražda u nás nie sú prípustné,“ uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Martina Lidinská.

Zneužitie eutanázie

Dôvod, prečo by sa rozhodol zdravý človek pre dobrovoľnú smrť s pomocou lekára, sa dá podľa psychológa Karola Kleinmanna zo Slovenskej zdravotníckej univerzity nájsť v ľudskej psychike. "Naša medicína sa príliš orientuje na fyzický stav organizmu a zabúda na psychické procesy.

Psychická bolesť je však niekedy oveľa horšia ako fyzická," vysvetľuje. Väčšina žiadateľov o eutanáziu sú podľa neho starší ľudia, ktorí sa často cítia opustení a zároveň dokážu zhodnotiť roky, ktoré im priemerne zostávajú do smrti. „Hoci nemajú smrteľnú chorobu, rozhodnú sa pre dobrovoľný koniec. Ľudia však majú najsilnejší pud zachovania života, a preto tento úkon radšej zveria do rúk lekárovi, ktorý to urobí za nich,“ dodáva.

Anketa Súhlasili by ste so zavedením eutanázie?

„Som jednoznačne proti eutanázii, súvisí to s mojím vierovyznaním. Viem, že je to pre ľudí so smrteľnými chorobami strašne ťažké, ale verím tomu, že aj v tej najzúfalejšej situácii je ešte šanca, že sa ich život môže zmeniť, obrátiť k lepšiemu. Preto si myslím, že by ľudia nemali mať právo zobrať život.“ Róbert Michutský 41 rokov, úradník

„Keď je človek vo veľmi zlom zdravotnom stave, trpí a smrť si skutočne želá, myslím si, že by sa mu malo nejako pomôcť zbaviť sa utrpenia. Je veľa ľudí, ktorí sú smrteľné chorí, majú veľké bolesti, nemáte im ako inak pomôcť, v takomto prípade by som bola za eutanáziu. Ale treba veľmi dôkladne zvážiť celú situáciu a každú možnosť.“ Ľubica Staníčková 37 rokov, na materskej dovolenke

„Eutanázia je krok, ktorý sa už nedá napraviť. Viem, že je množstvo argumentov za, ale ja by som asi bola proti. Človek by mal počkať, kým smrť sama príde. My sme život nedali, nemali by sme ho brať. Prežila som niečo podobné, mala som ťažko chorú mamu, desať rokov ležala na posteli, bolo to utrpenie aj pre ňu, aj pre príbuzných. Ale keby mi vtedy ponúkli možnosť eutanázie, odmietla by som.“ Katarína Hrnčárová 71 rokov, dôchodkyňa

„Som proti eutanázii, pretože tak ako všetko na svete, aj tá sa dá zneužiť. Pod záštitou eutanázie by sa mohla spáchať vražda. Aj keby sa to malo stať len raz, som proti povoleniu eutanázie, aby sme zabránili tomu jedinému prípadu. To prevažuje nad tým, že niekto trpí, bolesti sa dajú utíšiť nejakými liekmi.“ Martin Skákala 56 rokov, v slobodnom povolaní

„Nie som si celkom istá. Našťastie som nemala vo svojom okolí nikoho, kto bol vážne chorý, preto som o tom nikdy nejako vážne neuvažovala. Verím, že sú prípady, keď je eutanázia vyslobodením z krutých bolestí a utrpenia, ale ako by som sa sama rozhodla, keby sa ma to týkalo, to skutočne netuším. Skôr som fatalista, myslím si, že tieto veci treba nechať na osud, každý to má niekde napísané, ale v prípade, že by to už hraničilo s medzami únosnosti, asi by som sa aj priklonila na tú opačnú stranu.“ Zuzana Miksa 31 rokov, nákupkyňa, momentálne na materskej dovolenke

Pri možnom uzákonení eutanázie pre zdravých, hrozí podľa Kleinmanna možnosť zneužitia. „Nie všetci ľudia sú totiž svojprávni, môžu mať rôzne psychické poruchy a práve toto môžu zneužiť ich blízki napríklad za účelom získania dedičstva,“ upozorňuje. Rodina však môže mať záujem na smrti blízkeho aj preto, že opatrovanie dlhodobo chorého je pre ňu veľmi náročné.

Lekári sa k tejto téme veľmi vyjadrovať nechcú. Tvrdia, že toto nie je problém, s akým žije slovenský pacient. Podľa Mariána Kollára, predsedu Slovenskej lekárskej komory, by si legalizácia eutanázie vyžiadala hlbokú spoločenskú diskusiu. „Nejde totiž len o právny, ale aj o medicínsky a spoločenský problém. Poslaním lekárov je však jednoznačne zachraňovať ľudské životy,“ hovorí.

Za pravdu mu dáva aj lekár Ladislav Pásztor. „Odborná verejnosť o eutanázii dnes vôbec nediskutuje. Okrem odborníkov však ani spoločnosť nie je na túto diskusiu pripravená, a preto uzákakonenie eutanázie u nás neprichádza do úvahy,“ myslí si. Lekár podľa neho neskladal prísahu, že bude niekomu pomáhať zomierať, aj keby to bolo na jeho vyslovenú žiadosť. Mesároš je tiež presvedčený, že nie sme ešte na legalizáciu eutanázie pripravení, podobne ako väčšina európskych štátov. „Rovnako nie sú štáty pripravené zabrániť zneužívaniu už legalizovanej eutanázie. Dosiahnuť by sa to dalo napríklad informovaným súhlasom s úradne osvedčeným podpisom osoby, ktorá žiadosť podáva,“ dodal.

So žiadosťou o eutanáziu prichádza skôr rodina pacienta

Ošetrovateľka a štatutárka hospicu Harmónia v Slovenskom Novom Meste Edita Takáčová tvrdí, že eutanáziou sa nemusí zaoberať žiaden pacient, ktorý leží v paliatívnej starostlivosti. Liečba bolestí je podľa nej efektívna. Už vôbec si nevie predstaviť, prečo by mala byť eutanázia jednou z možností pre zdravých ľudí.

Keď pacienti prichádzajú do hospicu, uvedomujú si, že sú už pred koncom?
Nie, túto možnosť si nepripúšťajú. Možno to spôsobuje aj fakt, že paliatívna starostlivosť nie je natoľko známa. Keď pacienti z nemocnice prichádzajú k nám, ani im, ani ich rodinným príslušníkom nie je dostatočne vysvetlené, čo paliatívna medicína vlastne znamená. Lekári do poslednej chvíle dávajú pacientom nádej, že sa budú mať lepšie, len musia prejsť do iného zariadenia kvôli poisťovni.

Stretli ste sa so žiadosťou pacienta o eutanáziu?
Nie. Desať rokov robím túto prácu a nikdy som sa s prosbou či žiadosťou pacienta ukončiť svoj život nestretla. S týmito žiadosťami prichádza skôr rodina pacienta. Príbuzní sa odvolávajú na to, že by boli radšej, ak by pacient netrpel. Tu sa však pacienti netrápia ani nezvíjajú v bolestiach, pretože každý jeden, kto je na bolesť liečený, má zabezpečené ticho a pokoj. Pre rodinných príslušníkov je to však dlhé a náročné obdobie. Stáva sa, že vyčerpali už všetku dovolenku, keď pacienta navštevovali či opatrovali. Aj preto sa paradoxne častejšie o dĺžke života pacienta informuje jeho rodina, než on sám.

Čo si myslíte o legalizácii eutanázie?
Paliatívna medicína je veľmi efektívna, pacient naozaj necíti bolesť. A keď človek nemá bolesť, nemá potom ani príčinu na to, aby nechcel žiť. Má svoj komfort a pobyt tu pre neho predstavuje dôstojné ukončenie života. Preto s eutanáziou nesúhlasím.

© Autorské práva vyhradené

55 debata chyba