„Som prekvapený, že tak veľa sa hovorí ústami či už bývalých alebo terajších príslušníkov Vojenského spravodajstva o veciach, ktoré by mali ostať tabu a ktoré by mali byť riešené v úplne iných podmienkach. Tým nechcem povedať, že tajné služby by nemali byť pod verejnou kontrolou, ale mnohé veci okolo toho ma prekvapujú,“ priznal Richter.
Je tiež presvedčený, že vojenskí tajní musia byť riadení inak. „Nie je možné, aby po skončení funkcie prostredníctvom médií využívali takýto priestor. Každý, kto príde aj v priebehu činnosti na akékoľvek porušenie zákona, túto otázku rieši. Ak to neriešili, pokladám to za vážnu chybu,“ tvrdí. Podľa jeho slov musí dať minister obrany Martin Glváč (Smer) jasné vysvetlenie na kontrolnom výbore.
Podpredseda KDH Július Brocka uviedol, že ak sa kradne verejne a aktérom sa nič nestane, nečuduje sa, že keď sa kradne tajne, tak dotyční si veria rovnako. „Verím, že vyjde pravda najavo a dozvieme sa, ako to bolo,“ dodal.
Brocka: Treba využívať skrátené pracovné úväzky
V diskusnej relácii sa politici venovali aj téme nezamestnanosti na Slovensku. Podpredseda KDH Július Brocka volá potom, aby sa na Slovensku začali v boji s nezamestnanosťou vo výraznejšie miere využívať skrátené pracovné úväzky.
„Na Slovensku je zaujímavý paradox. Máme armádu ľudí, ktorí sú bez práce, bez príjmu a preto sú ich rodiny v hroznej situácii. A na druhej strane je tu úzka skupina ľudí, ktorá má roboty habadej, aj veľa platov a s tým nič nerobíme,“ povedal Brocka. Poznamenal, že nemá na mysli tzv. lietajúcich profesorov, ktorí učia na viacerých vysokých školách ani doktorov, ktorí sú ráno v štátnej a poobede vo svojej súkromnej ordinácii. Myslí na tie oblasti, v ktorých môže skrátené pracovné úväzky ovplyvniť rezort práce. Nízka nezamestnanosť v Nemecku či Rakúsku podľa jeho slov je aj dôsledkom toho, že tam veľa ľudí pracuje na skrátený úväzok. V Rakúsku je to podľa Brocku 30 percent, u nás len štyri percentá ľudí.
Brocka je presvedčený, že takéto zamestnávanie na skrátený úväzok je možné dosiahnuť motiváciou zamestnávateľov cez Zákonník práce tak, ako by sa to dalo v prípade zamestnávania dlhodobo nezamestnaných. „Jedna možnosť je, že ak zamestnajú dlhodobo nezamestnaného, tak zamestnávateľ bude mať odpustené odvody, odvodové prázdniny. Ale to isté urobiť pre toho zamestnanca, že ak príjme prácu na skrátený úväzok napríklad do príjmu minimálnej mzdy, tak nebude platiť žiadne odvody,“ vysvetľoval možnosti Brocka. Upozornil že takému človeku, ktorý by nemusel platiť odvody, by sa o túto sumu príjem zvýšil. „Zároveň sa znížia náklady zamestnávateľovi o 35 percent,“ dodal. Možnosti podľa Brockových slov sú, len ich treba využívať.
Minister práce Ján Richter poznamenal, že formu skráteného úväzku obsahuje aj Zákonník práce. „My sme v maximálnej miere ponúkali ako náhradu za pôvodné dohody, práve skrátenú pracovnú zmluvu,“ reagoval minister s tým, že tu je maximálna podpora. Podľa jeho slov by sa mohli k využívaniu skrátených pracovných úväzkov využívať rovnaké motivačné úľavy, ako pri zamestnaní dlhodobo nezamestnaných. Brocka však argumentoval, že motivácia na využívanie skrátených úväzkov je slabá, ak to nie je spojené napríklad so spomínanými odvodovými úľavami tak, ako napríklad možno pri platení daní využiť odpočítateľnú položku.