Už len spor o to, či má byť voľba tajná, alebo verejná, rozdeľuje obidva tábory do takej miery, že presluhujúci šéf úradu Ján Jasovský môže byť vo funkcií ešte niekoľko mesiacov. V poradí šiesty pokus voľby predsedu NKÚ by sa mal udiať na schôdzi, ktorá sa začne v druhej polovici júna. „Predseda parlamentu Pavol Paška by mal rozhodnúť ako ďalej a vypísať nové voľby,“ povedala šéfka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková.
Opozícia sa nechce vzdať pozície v NKÚ, ktorú jej sľúbil hneď po voľbách líder Smeru Robert Fico. Zatiaľ sa však nezhodla, aký postup uprednostní. „Určite v žiadnom prípade nerezignujeme na svoju kontrolnú funkciu. Máme záujem o to, aby ľudia pochopili, že Robertovi Ficovi nejde o kontrolu, ale o obsadenie všetkých pozícií v štáte,“ uviedol podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec.
Tajná či verejná?
Voľba kandidáta na šéfa NKÚ Maroša Žilinku tento týždeň v parlamente ani nebola práve pre spor, že opozícia trvala na verejnej voľbe a Smer presadzoval tajnú voľbu. Tento scenár by mal pokračovať ďalej, preto je otázne, či nejaká voľba napokon aj bude.
Predseda klubu KDH Pavol Hrušovský zdôraznil, že z logiky veci vyplýva, že iného kandidáta ako Žilinku hľadať nebudú. „Už len samotní navrhovatelia by sa dostali do trápnej situácie. Treba najskôr o ňom rozhodnúť, a ak by sa nerozhodlo v jeho prospech, až potom nasleduje hľadanie nového kandidáta,“ vysvetlil.
Podľa predsedu Mostu Bélu Bugára nemá význam predkladať kandidáta, ak bude neverejná voľba, „lebo je to len hra Smeru“. Na verejnej voľbe bude trvať aj SDKÚ. Vládna strana však tiež zotrváva na svojom. „Nebolo by dobré, keby sme menili svoje názory. Od začiatku hovoríme, že v personálnych otázkach na takéto významné pozície budeme presadzovať tajnú voľbu,“ reagovala Laššáková.
Za a proti konkurzu
Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič dlhodobo núka opozícii, aby kandidáta vybrala vo verejnom výberovom konaní. Konkurz svojho času spomínal aj premiér Fico. Poukázal na podobný postup bývalej premiérky Ivety Radičovej, keď hľadala šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. Podľa Matoviča by sa mali stanoviť jasné kritéria výberu a v komisii by boli zastúpené všetky opozičné strany a tiež mimovládne organizácie. „Je to najdôležitejší kontrolný post a mali by sme sa oň pobiť, aby tam bol čistý človek,“ podotkol Matovič.
Mnohí politici však majú pochybnosti, či ide o schodné riešenie. Podľa zákona o rokovacom poriadku parlamentu kandidáta navrhujú poslanci či poslanecké kluby. Tí potom aj preberajú zodpovednosť za kandidáta. Otázkou je, či by sa nemal zmeniť aj zákon a spôsob navrhovania kandidátov .„Aký konkurz? V žiadnom prípade. Kto sa prihlási a kto to bude vyhodnocovať? Znovu politici?“ Hovoril nesúhlasne Bugár. Podľa Hrušovského by sa konkurzom obišla doterajšia tradícia i pravidlá pri voľbe šéfa NKÚ. „Myslím si, že to treba odmietnuť ako princíp,“ usúdil Hrušovský.
Politológ Michal Horský označil pozíciu predsedu NKÚ za dôležitú ústavnú funkciu, ktorá plní nezastupiteľnú úlohu kontrolného mechanizmu v štáte. „Je prekvapujúce, že po roku jasná vládna väčšina nevie nájsť spôsob, ako sa dohodnúť s opozičnými stranami, čo nepochybne škodí občanovi, právnemu štátu, ale môže poškodiť aj renomé poslaneckého klubu Smeru,“ zhodnotil.
Exposlanec HZDS Ján Jasovský mal na čele NKÚ skončiť vlani vo februári. Vo funkcii bude dovtedy, kým parlament nezvolí jeho nástupcu. Dvaja kandidáti SaS v tajných voľbách v parlamente neuspeli. Po rozpade klubu SaS kandidáta Maroša Žilinku navrhli tri strany Ľudovej platformy. Tesne pred hlasovaním ho šéf KDH Ján Figeľ z voľby stiahol, pretože Smer trval na tajnom hlasovaní. Neobsadené sú aj dve kreslá podpredsedov NKÚ, tie mieni obsadiť svojimi nominantmi Smer.