Ľudia si neuvedomujú, že hliníkové steny chránia mesto pred obrovskými škodami a začali ich rozoberať. „Ľudská vynaliezavosť je nevyspytateľná a neuvedomujú si, čo môžu spôsobiť. Ale to, že niekto odskrutkuje mobilnú bariéru, je vrchol nezodpovednosti,“ vraví Ľuboš Krno zo Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Vysvetlite, ako funguje protipovodňové hradenie?
Sú to vlastne mobilné zábrany, ktoré pozostávajú zo stĺpikov a hliníkových lamiel, ktoré sa do nich vkladajú. Tam, kde hrozilo preliatie Dunaja, teda Karloveská zátoka, Devín, Šafárikovo či Tyršovo námestie, tak tam sme montovali zábrany, teda navyšovali sme hrádzu.
Ako sa zábrany stavajú?
Prirovnal by som to k legu. Do stĺpikov sa vložia hliníkové lamely s dĺžkou od jedného do troch metrov. Najskôr sa osadia stĺpiky, tie sa zaskrutkujú dlhými skrutkami a závisí od počtu lamiel, aké vysoké bude to hradenie. Jedna lamela má šírku 25 centimetrov.
Do akej výšky viete mobilnú zábranu namontovať?
Môže byť postavená do akejkoľvek výšky. V Štúrove sme to napríklad namontovali do výšky 60 centimetrov. Závisí od toho, na akom mieste do akej výšky rieka vystúpi. Maximálne môže mať mobilná bariéra výšku tri metre, no vtedy je potrebné namontovať aj podpery z vnútornej, náveternej strany, aby tlak vody bariéru nepretlačil.
Aký vysoký Dunaj teda zábrany zvládnu?
Momentálne chránime mesto s bariérami pred tisícročnou vodou. To znamená, že pred prietokom 13 500 m3 za sekundu. Dunajom napríklad v Devíne preteká asi 10 800 m3 vody. Na tomto mieste sme pripravení na storočnú vodu, čiže nejakých 11-tisíc m3 a ešte tam bude nejaká rezerva. Netreba sa nejako znepokojovať, pretože bariéry zvládnu výšku Dunaja aj 1 050 centimetrov.
Na niektorých miestach však zábrany presakujú.
Môže sa to stať. Je možné, že počas výstavby došlo k nejakým stavebným nezrovnalostiam a budeme to reklamovať. Ale mobilná bariéra je aj napriek takýmto miernym priesakom v poriadku.