Mnohí sú však proti tomu, aby sa využíval tento spôsob likvidovania komárov, pretože vraj škodí nielen ľuďom, ale aj zvieratám a prírode. Úrad hlavného hygienika tvrdí, že postreky nesmú byť zdraviu škodlivé.
Voda a teplo sú živnou pôdou na množenie komárov, preto sa podľa vedúcej ústavu parazitológie v Košiciach Valérie Letkovej v oblastiach, ktoré boli zatopené, očakáva ich premnoženie. „Len čo opadne voda, tak do troch týždňov treba počítať s tým, že komárov bude viacej,“ tvrdí Letková. Na rozmnoženie im stačí aj trocha vody, do ktorej nakladú vajíčka a z nich sa za niekoľko dní vyliahnu larvy.
Už aj na Slovensku máme exotického komára
Branislav Peťko z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach upozorňuje, že komáre roznášajú aj množstvo infekcií. Najnovšie ochorenie, ktoré prenášajú, sa objavilo v roku 2005. „Ide o takzvanú dirofilariózu, ktorou sa najskôr infikovali psy, o dva roky už po poštípaní infikovaným komárom boli nakazení aj ľudia,“ tvrdí Peťko. Na Slovensku bolo podľa neho zatiaľ zaznamenaných do šesť prípadov. Parazitom je dlhý, asi 20 centimetrový červík, ktorý žije v podkoží, ale môže sa objaviť aj v pľúcnych cievach. Človek to ani veľmi necíti, môže si všimnúť iba pohyb červíka pod kožou. Najčastejšie sa vyskytuje na predlaktí, ale aj na očnom viečku. Liečba je problémová, pomáha iba chirurgický zásah, ktorým sa červík vyberie.
Ďalším ochorením, ktoré začalo podľa Peťka strašiť iba nedávno, je horúčka západného Nílu a spôsobuje ju exotický komár so strakatými nohami. Objavili ho už aj na Slovensku či južnej Morave. „Nachádza sa na južnom a juhozápadnom Slovensku. Epidémiu ešte zatiaľ nespôsobil, ale dá sa očakávať, že nejaké percento ochorení pri poštípaní týmto komárom sa tu časom objaví,“ dodáva Peťko.
Výskyt tohto exotického komára zaznamenali na južnej Morave už minulý rok. „Ide o zaujímavú informáciu, pretože ide o teplomilného komára, čo svedčí o tom, že teplota v uvedenej oblasti mu vyhovovala, alebo že sa tento druh prispôsobuje chladnejšiemu prostrediu,“ konštatuje riaditeľ Krajskej hygienickej stanice Juhomoravského kraja Jan Mareček. Za zavlečenie komára do týchto častí môžu podľa riaditeľa pravdepodobne kamióny. Zatiaľ neboli zistené žiadne ochorenia, ktoré by mohol tento komár spôsobiť.
Čo pomôže proti komárom
Na ničenie komárov sú najefektívnejšie postreky. Proti ich používaniu sa postavili ochranári. „Tieto postreky obsahujú látku s názvom cypermetrín, ktorá môže byť karcinogénna a nebezpečná pre životné prostredie. Okrem komárov sa ňou ničia aj užitočné druhy hmyzu, akými sú napríklad včely,“ tvrdí Lucia Szabová z ochranárskej organizácie Greenpeace. Táto látka zostáva po postrekoch v prostredí niekoľko dní a nie je vhodné, aby s ňou prichádzali do styku ľudia, a najmä deti. Na ničenie komárov by ochranári odporúčali nasadenie iných živočíchov, ktoré by požierali vajíčka alebo larvy komárov. Tento spôsob vraj používajú mnohé európske mestá.
Lenka Skalická z úradu hlavného hygienika uvádza, že firma, ktorá zabezpečuje postreky, nesmie používať prípravky, ktoré by mohli byť zdraviu škodlivé a musia sa nachádzať v zozname povolených látok. Z preventívnych opatrení môže pomôcť napríklad aj vhodné oblečenie, repelenty, éterické látky vo vonných lampách. Rovnako siete na oknách a dverách proti hmyzu, ošetrenie rámov a sietí insekticídmi určenými na tento účel, elektrické prístroje s vyparovaním proti hmyzu a lapače hmyzu. Dôležité je aj pravidelné kosenie trávy, vyprázdňovanie nádob na polievanie záhrad, podpora hniezdenia hmyzožravých vtákov, napríklad lastovičiek.
Bratislavský samosprávny kraj sa chystá robiť postreky. „Začať môžeme hneď, ako to bude potrebné, a pôjde hlavne o lokality a obce v povodí rieky Morava,“ tvrdí Iveta Tyšlerová, hovorkyňa úradu. Trnavský samosprávny kraj dá obciam peniaze na postreky proti komárom z účelového fondu, do ktorého prispievajú obce aj mesta v kraji. Ostatné kraje peniaze na ničenie komárov neposkytujú.