Lajčák: Pokračovanie rozširovania neobmedzuje snahu EÚ o stabilizáciu

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák nerozumie vyjadreniam, ktoré vyzývajú na pauzu v rozširovacom procese EÚ dovtedy, kým si nezlepší svoje hospodárske pomery.

16.06.2013 08:29
debata (4)

„Únia si svoje štrukturálne záležitosti vyriešila prijatím Lisabonskej zmluvy. Hospodárske problémy, ktoré dnes rieši, nie sú problémy spojené s rozširovaním. Tie dve veci nemožno absolútne spájať. Rozšírenie má jasne definované pravidlá a tie treba rešpektovať. Čím menej budeme okolo toho politikárčiť, tým lepšie,“ poznamenal s tým, že ďalšia integrácia v žiadnom prípade neobmedzuje ani nespomaľuje snahu EÚ o stabilizáciu svojich vnútorných pomerov.

Pripomenul, že zo zoznamu krajín s európskou perspektívou žiadna z nich, po júlovom vstupe Chorvátska, neklope na brány únie. Prístupové rokovania s Čiernou Horou sú iba na začiatku. Turecko chce vstúpiť do EÚ ako prvý moslimský štát. Kandidátsky status má už od roku 1999, prístupové rokovania sa začali v roku 2005. Otvorených má 13 z 35 prístu­pových kapitol, iba jednu sa mu podarilo aj uzavrieť. Proces bol zablokovaný z politických dôvodov. K miernemu rozmrazeniu prišlo počas aktuálneho írskeho predsedníctva v EÚ.

Minister zopakoval pozíciu Slovenska, a tým je rešpektovanie dokumentov únie. „Namiesto filozofického rozjímania či Turecko áno, alebo nie, je potrebné dať mu šancu, aby stanovené podmienky splnilo. To je proces, ktorý si zadefinovala EÚ, ktorý má vo svojich rukách, kontroluje ho a vyhodnocuje,“ upozornil.

Neakceptuje ani tvrdenia, že z krajín západného Balkánu sa po ich vstupe stanú štáty druhej ligy. „Dôležité je, aby boli dobre pripravené na vstup. Aby sa na tom, že splnili všetky podmienky a urobili reformy, zhodli všetky členské krajiny. V takom prípade nikomu nehrozí, aby zohrával nejakú druhú ligu,“ poznamenal.

To, že by mohli vytvoriť vlastné regionálne zoskupenie, nepovažuje za prekážku. Poukázal na to, že podobné zoskupenia fungujú v rámci únie už v súčasnosti. Je to Vyšehradská štvorka (Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko), Benelux (Belgicko, Holandsko, Luxembursko), Baltická trojka (Litva, Lotyšsko, Estónsko) a Nordická päťka (Dánsko, Švédsko, Fínsko, ktoré sú členmi EÚ a Island a Nórsko).

„Nikto nevníma ako problém to, že krajiny, ktoré niečo spája, sa stretávajú a diskutujú o svojich regionálnych záležitostiach. V tomto zmysle vidím aj budúcnosť západného Balkánu. Bolo by dobré, aby ich regionálna spolupráca pretrvávala, aby riešili otázky, ktoré sú špecifické pre ich región,“ podotkol Lajčák.

4 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy