Môžu kukláči zasiahnuť na Úrade vlády?

Je aj na Slovensku možný zásah kukláčov na Úrade vlády, tak ako sa to stalo pred pár dňami v Českej republike? Áno. Policajtom by v prípade podozrení z trestnej činnosti stačil súhlas dozorujúceho prokurátora.

18.06.2013 13:00
kukláč, kukláči, polícia, policajti Foto:
Ilustračné foto
debata (14)

Otázne je však, či by sa aj u nás dokázalo utajiť rozsiahle vyšetrovanie podozrení z korupcie na najvyšších miestach a zneužívanie vojenského spravodajstva.

V Čechách o vyšetrovaní korupčnej kauzy, do ktorej boli zapletení okrem pravej ruky bývalého českého premiéra Petra Nečasa aj šéfovia vojenského spravodajstva, netušil okrem najvyššieho štátneho zástupcu Pavla Zemana ani minister vnútra Ján Kubice či premiér, hovorí český bezpečnostný analytik Andor Šándor, ktorý šéfoval vojenskému spravodajstvu: „Nikto z politikov o vyšetrovaní nevedel a ani to nebolo treba.“ Dodal, že premiérovi Nečasovi oznámil dozorujúci štátny zástupca a šéf Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu zásah tesne predtým, ako kukláči vtrhli na Úrad vlády.

Náš Trestný poriadok tak ako v Českej republike stanovuje, že orgánmi činnými v trestnom konaní sú policajní vyšetrovatelia a dozorujúci prokurátor. Tí vykonávajú všetky úkony v prípravnom konaní s tým, že o použití informačno-technických prostriedkov, teda odpočúvaní, rozhoduje sudca. Prokurátor rozhoduje v prípade, ak by polícia chcela zatknúť osobu z Úradu vlády či ministerstva, alebo zaistiť z týchto miest dokumenty.

Do roku 2009 mal kompetenciu schváliť zásah voči ústavnému činiteľovi podozrivému z trestného činu a vyšetrovať ho Úrad špeciálnej prokuratúry. Ústavný súd mu túto právomoc zrušil. „Po rozhodnutí Ústavného súdu v roku 2009 patrí do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry vyšetrovanie a dozorovanie podozrenia z trestného činu korupcie, machinácii pri verejnom obstarávaní, zneužitia právomoci verejného činiteľa či založenia zločineckej skupiny. Ustanovenia týkajúce sa ústavných činiteľov boli zrušené,“ hovorí šéf Úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný hovorí, že aj na Slovenku by mala byť korupcia na najvyšších miestach vecou vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora, ktorí sú procesne nezávislí. Podľa neho však, keď mal túto kompetenciu Úrad špeciálnej prokuratúry, jeho šéf Kováčik pár takýchto zásahov zastavil.

Kováčik pripustil, že zasiahol v dvoch alebo troch prípadoch, keď o zásah ozbrojených bezpečnostných policajných zložiek požiadal policajný vyšetrovateľ. Spomenul, že to bolo aj v rozsiahlej korupčnej kauze Gorila z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Policajný vyšetrovateľ po tom, čo mu odmietla tajná služba sprístupniť určité dokumenty, chcel podľa Kováčika na získanie dokumentov využiť zásah kukláčov. „Viete si to predstaviť, jedna ozbrojená zložka proti druhej štátnej bezpečnostnej zložke,“ komentoval zrušenie zásahu šéf špeciálnej prokuratúry.

Úrad vlády však v roku 2003 musel odovzdať dokumenty z trezoru predsedu vlády Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ). Bolo to v čase, keď politickou scénou otriasala kauza skupinka. Premiér Mikuláš Dzurinda vtedy odvolal šéfa NBÚ Jána Mojžiša napriek nesúhlasu dvoch koaličných partnerov KDH a SMK. Dzurinda údajne disponoval materiálom z bezpečnostnej previerky Mojžiša, ktorý mu mal nezákonne dodať práve vtedajší šéf tajnej služby Ladislav Pittner. Ten totiž podľa kontroly NBÚ poslal premiérovi časť z Mojžišovho spisu, ktorú vyhotovila SIS, ale ktorú premiér nikdy nemal vidieť.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy