V pôvodnom návrhu, ktorý parlament pred mesiacom odobril, sa počítalo s odobratím licencie lekára na 10 rokov, prezident navrhuje zmierniť trest na dva roky. O jeho pripomienke sa bude dnes hlasovať v parlamente.
Jana Zlatohlávková, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti, ktoré novelu prekladalo, uviedla, že prezidentov návrh berú na vedomie. „V tejto časti akceptujeme pripomienky pána prezidenta,“ tvrdí Zlatohlávková.
Slovenská lekárska komora oceňuje prístup prezidenta, že sa zákon rozhodol vrátiť na opätovné prerokovanie. Lekári ho totiž považujú za kriminializačný, argumentujú, že zavádza novodobé otrokárstvo a zastrašovanie. „Vyzývame poslancov, aby využili túto príležitosť a prijali taký zákon, ktorý bude plne rešpektovať ústavnosť a nebude diskriminovať zdravotníckych pracovníkov,“ tvrdí prezident lekárskej komory Marián Kollár. Aké ďalšie kroky plánujú predstavitelia komory urobiť, sa podľa Kollára rozhodne až po rokovaní poslancov.
Okrem odobratia licencie na 10 rokov zákon uvádza aj ďalšie nové postihy. Zdravotníci môžu byť trestne stíhaní, hrozí im väzenie do dvoch rokov, ak by na ich konanie doplatil pacient ťažkou ujmou na zdraví alebo smrťou, tak môžu dostať sadzbu aj 5 rokov. Od ministerstva zdravotníctva môžu zinkasovať pokutu do výšky 3 300 eur. Všetky tieto sankcie im hrozia, ak by počas krízovej situácie nenastúpili do služby. Vláda sa týmto snaží dosiahnuť, aby lekári a zdravotné sestry počas štrajku neopúšťali pacientov. Reaguje tak na skúsenosti z minulosti, keď lekári hromadne dali výpovede zo služieb a namiesto nich museli pracovať armádni lekári.
Špecialista na zdravotnícke zákony právnik Ivan Humeník považuje reakcie lekárov za prehnané. Upozorňuje, že v Trestnom zákone sa nespomínajú žiadne konkrétne skupiny osôb a týka sa všetkých ľudí. „Nie je tam definovaný nejaký špeciálny subjekt, napríklad lekári, hasiči alebo zdravotnícki pracovníci, hovorí sa tam len o osobách, ktorým bola uložená povinnosť v zmysle zákona o núdzovom stave, to znamená, že ide o všetkých ľudí,“ dodáva Humeník. Podľa neho aj ostatné európske štáty majú prijatú špeciálnu legislatívu, ktorá stanovuje postup v krízovej situácii.
Podľa prezidenta Českej lekárskej komory Milana Kubeka česká vláda môže vyhlásiť takzvaný krízový stav a uložiť pracovnú povinnosť podľa zákona o krízovom riadení. Môže tak urobiť len v prípade mimoriadnych udalostí. Nedodržanie tejto pracovnej povinnosti nie je v Česku trestným činom, ide len o priestupok, za ktorý hrozí pokuta.
Advokát: Buduje sa z toho iba silná emócia
Špecialista na zdravotné zákony advokát Ivan Humeník tvrdí, že zmena Trestného zákona nediskriminuje zdravotníkov. Ukladá len povinnosť nastúpiť do práce v núdzovom stave. Dodáva, že táto povinnosť bude platiť pre všetkých, nielen lekárov či zdravotné sestry.
Máme takú legislatívu, ktorá by dnes zabránila podať lekárom hromadne výpovede a nenastúpiť do služby a tým by zamedzila ohrozenie pacientov?
Situácia je taká, že žiaden takýto konkrétny predpis doteraz neexistoval, a to bol aj dôvod, prečo boli predložené návrhy na doplnenie nových skutkových podstát do Trestného zákona, ktoré mali presne takéto situácie ošetriť. Aj keď v skutkových podstatách sa presne nehovorí o konkrétnej skupine osôb, to znamená, nie je tam definovaný nejaký špeciálny subjekt, napríklad lekári, hasiči alebo zdravotnícki pracovníci. Hovorí sa tam len o osobách, ktorým bola uložená povinnosť v zmysle zákona o núdzovom stave, to znamená, že ide o všetkých ľudí.
Trestný zákon je previazaný so zákonom o poskytovateľoch a tam sa predsa spomínajú zdravotnícki pracovníci.
V zákone sa navrhovalo viazať podmienku preukazovania bezúhonnosti, ak chce lekár vykonávať zdravotnícke povolanie. Toto však nie je trestnoprávna sankcia, to je len následok, ktorý vplýva na výkon povolania zdravotníka.
Sankcie sú napríklad väzenie do 5 rokov, odobratie licencie na 10 rokov, peňažný trest do 3 300 eur. Nejde o prísne tresty?
Postihy sú prísne, ale pozrime sa na to aj z druhej strany. Kedy sa takéto tresty ukladajú? Keď sa niečo poruší. Povinnosť ako takú máme v ústavnom zákone už desať rokov. Ak si štát v ústavnom zákone prijal a odhlasoval, že v určitých špecifických situáciách rešpektujeme, že nám štátny orgán môže obmedziť ľudské práva, že sme ochotní sa vzdať svojho súkromia a svojich práv v prospech spoločnosti, tak si myslím, že sa dá takýto koncept obhájiť, aby porušenie takejto povinnosti bolo sankcionované aj Trestným zákonom.
Lekári tento zákon považujú za kriminalizačný a neospravedlniteľný zásah do ich práv. Je to tak?
Z pohľadu právnika sa mi vidí, že sa z toho buduje veľmi silná emócia, ako keby všetky úpravy boli zamerané proti zdravotníckym pracovníkom. Ústavný zákon o núdzovom stave, ktorý oprávňuje štátne orgány, aby mohli uložiť špeciálne povinnosti, teda obmedziť ľudské práva v konkrétnych situáciách – vojnový stav, stav núdze – ten tu je od roku 2001 alebo 2002, takže to nie je žiadna novinka. Predkladateľ mal ideu zamedziť takému stavu, aby osoby, ktorým sú v zmysle ústavného zákona ukladané povinnosti, sa tomu bezdôvodne nevyhýbali.