Slovenskí vedci dokážu byť úspešní

Slovenskí výskumníci stále dokážu dosiahnuť výsledky, ktoré zaujmú svetovú vedeckú elitu. Viackrát do roka sa objavia aj v najprestížnejších vedeckých žurnáloch.

20.06.2013 11:00
sav Foto: ,
Slovenská akadémia vied.
debata

A to napriek tomu, že Slovenskej akadémii vied vystačia financie zo štátneho rozpočtu nanajvýš na prvé štyri mesiace v roku. Zvyšok si musí zohnať sama z rôznych grantov. Za 60 rokov existencie, ktoré oslavuje v týchto dňoch, sa vedci SAV dokázali presadiť napríklad aj pri hľadaní Higgsovho bozónu v CERN-e, vynájsť dovtedy nepoznané materiály či prispieť k hľadaniu nových liečebných postupov nádorových ochorení. V súčasnosti sa podieľajú na prístupovom procese pre vstup do Európskej vesmírnej agentúry.

Z Virologického ústavu napríklad pochádza výskum bielkovín, ktoré by sa dali využiť pri cielenej liečbe nádorov, a k záveru sa blížia aj klinické pokusy, ktorých cieľom je vývoj a výroba nového lieku proti rakovine. Pri Černobyli zase slovenskí vedci z Ústavu genetiky a biológie rastlín pestujú sóju vystavenú rádioaktívnemu stresu. „Zaujalo nás, že v černobyľskej oblasti sú všade rastliny, keby ste tam prišli, nenapadlo by vám, že ste v zamorenej oblasti. Rastliny sú schopné prispôsobiť sa,“ povedal hlavný autor výskumu Martin Hajduch. Podľa časopisu Science by sa ich zistenia dali využiť napríklad pri letoch na vzdialené planéty, pretože počas nich sú živé organizmy vystavené potenciálne zhubnému kozmickému žiareniu.

Opačným smerom v čase sa pozerá bádanie Archeologického ústavu. Nálezisko v Bojnej má potenciál prepísať našu históriu, pretože sa tam podarilo objaviť pozlátené plakety z prenosného oltára, ktoré sú o sto rokov staršie ako vierozvestci Konštantín a Metod.

SAV v posledných rokoch nechýbajú objavy ani v oblastiach, ktorých využitie v praxi možno očakávať možno o dvadsať rokov. Zo supravodivých materiálov ako prví na svete vytvorili v Elektrotechnickom ústave tzv. plášť magnetickej neviditeľnosti. Supravodivé materiály zatiaľ fungujú len pri extrémne nízkych teplotách, čo však, ak raz budú fungovať napríklad aj pri izbovej teplote? „Mohli by sme mať menšie motory s vyššou účinnosťou či elektrické vedenia s nižšími stratami pri prenose energie. Tu sa uplatneniu medze nekladú,“ hovorí Fedor Gömöry, ktorý viedol výskumný tím okolo magnetickej neviditeľnosti.

Akadémia sa v rebríčku SCImago Institutions Rankings 2012 umiestnila ako jediná vedecká inštitúcia zo Slovenska v prvej päťstovke (na 429. mieste). Na rozdiel od slovenských univerzít. V porovnaní so susednými štátmi je to však stále slabé umiestnenie. Poľská akadémia obsadila 88. a česká 96 miesto. Lepšie ako slovenská skončila aj maďarská akadémia, a to na 244. mieste. Vedenie SAV zlý výsledok pripísalo slabému financovaniu vedy a absencii priorít.

„Treba jasne definovať, čo tento štát chce. Či chce mať takúto výskumnú inštitúciu a potom ju patrične financovať. A našou povinnosťou je, aby sme peniaze využívali efektívne,“ hovorí predseda SAV Jaromír Pastorek. Najzávažnejším dlhodobým nedostatkom súčasného systému je chýbajúca štátna vedná politika a absencia priorít, dodáva. Podľa vedenia SAV však toto nie sú jediné dôvody, prečo slovenskú vedu a aj SAV čaká asi „najdynamickejšie obdobie v histórii“. V súčasnosti v SAV pracuje 3 200 zamestnancov, z ktorých je 1¤800 vedeckých pracovníkov a ich priemerná mzda je okolo tisíc eur.

Vybrané vedecké úspechy SAV

  • Plášť magnetickej neviditeľnosti, ktorý dokáže zabezpečiť neviditeľnosť predmetov pred magnetickým poľom. Takýto plášť magnetickej neviditeľnosti z dielne Elektrotechnického ústavu by mohol nájsť uplatnenie pri vývoji výkonnejších počítačov, v armáde či v medicíne – napríklad by mohol umožniť vyšetrenia magnetickou rezonanciou aj pre pacientov s kovovými implantátmi alebo kardiostimulátormi.
  • Penový hliník s nízkou hmotnosťou a veľkou tuhosťou. Výrobky z hliníkovej peny výborne rozvádzajú teplo, tlmia hluk a vibrácie a dokážu absorbovať množstvo nárazovej energie, vďaka čomu je tento hliník z Ústavu materiálov zaujímavý napríklad pre automobilový priemysel.
  • Objav najstaršieho mocenského centra v Bojnej zo začiatku 9. storočia a prvej kresťanskej misie na našom území. Podľa výskumu Archeologického ústavu bola Bojná hospodárskym a politickým centrom Nitrianskeho kniežatstva v období pred Veľkou Moravou.
  • Chemický ústav sa zaoberá výskumom špecifických cukrov v tele, ktorý by mohol viesť k vývoju alternatívnych liečiv k antibiotikám, ktoré čoraz častejšie strácajú účinnosť, a zároveň prispieť k lepšej diagnostike rakovinových ochorení.
  • Nové metódy zobrazovania častí ľudského tela pomocou magnetickej rezonancie, ktorými sa zaoberá Ústav merania, nájdu uplatnenie u pacientov na ortopedických klinikách alebo pri sledovaní postoperačných stavov pacientov po transplantáciách.
  • Výskumníci z Geologického ústavu objavili v Ekvádore exotického svetielkujúceho švába, ktorý napríklad so svetluškou patrí k zriedkavým druhom hmyzu schopným bioluminiscencie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba