Zvlášť ohrozené sú mestá, kde situáciu výrazne zhoršujú nielen panelákové sídliská, kamenné námestia a nedostatok zelene, ale aj hustota obyvateľstva a intenzívna doprava. Podľa riaditeľa Karpatského rozvojového inštitútu Andreja Šteinera to majú v rukách predovšetkým samosprávy.
Sú návalové extrémne horúčavy problémom, ktorým sa u nás treba vážne zaoberať?
Vlny horúčav doteraz u nás nikto neberie tak vážne, ako iné extrémne prejavy klimatických zmien. Je to nový, nebezpečný fenomén, ktorý sa bude čoraz viac zhoršovať a ohrozovať kvalitu života. Ich výskyt nie je nejaká sezónna náhoda, budú sa opakovať a s vysokou pravdepodobnosťou stupňovať. Napríklad tento týždeň sa výrazne zvýšil počet kolapsov z horúčav, z tepla popraskala v Prahe trafostanica a vypadla elektrina. Preventívne opatrenia na zmiernenie dosahov horúčav sú preto nevyhnutné. Nebolo by nič horšie, ak by sa začali robiť až podľa štatistík kolapsov, prípadne obetí.
Čo v mestách zhoršuje situáciu počas horúčav?
Pri výstavbe budov, panelákových sídlisk, rekonštrukciách námestí, kde zeleň nahradili kameňom, alebo pri stavbe objektov na úkor zelených plôch pred rokmi nikto ani len neuvažoval, že klíma sa môže dramaticky zmeniť. S extrémnym teplotným faktorom sa nerátalo. Vyváženosť zelene, vodných plôch, zelené koridory či udržiavanie prirodzených vzduchových kanálov, ktoré sú teraz zastavané, patria pritom k najdôležitejším prvkom ochladzovania v husto zastavaných sídliskách či centrách miest. Veľký problém vidím v tom, že ani teraz samosprávy vo svojich územných plánoch a pri stredno- a dlhodobom plánovaní s tým nerátajú. Ani mnohí architekti, projektanti či krajinní architekti tento faktor ešte nezohľadňujú.
Ako sa to teda prejavuje?
Veľké absorpčné betónové plochy aj s budovami, ktoré sú v mestách, začínajú najmä v popoludňajších a podvečerných hodinách sálať teplo, ktoré naakumulovali počas dňa. V týchto častiach sa môže ukázať teplotný rozdiel oproti zeleným plochám aj o štyri a niekedy dokonca až o desať stupňov. A to nie je len otázka betónových námestí a centier miest. Ani trávnik, ak nie je dostatočne prekrytý stromovými drevinami, nepomáha, naopak, tepelne sa niekedy správa ako asfalt.
Nemožno povedať, že by sa mestá vôbec nesnažili zmierňovať horúčavy, veď napríklad polievajú ulice.
To je tiež jeden z krokov, no ak stačil v minulosti, do budúcna to stačiť určite nebude.
Čo by teda pomohlo ochladzovaniu v centrách miest?
Centrá miest sa nie náhodou nazývajú aj horúcimi ostrovmi. K ich ochladeniu môžu prispieť materiály, ktoré viac pohlcujú teplo, priepustné dlažby kombinované s trávou, veľkosť a typ stromov, menej náročných na vlahu. Celkovo je treba viac zelene, ktorá by zadržiavala vodu, namiesto malých fontán treba urobiť väčšie vodné plochy ako napríklad jazierka alebo umelo tečúca voda. Napríklad v Španielsku majú niektoré námestia v určitých miestach zatienené zaťahovacími plachtami.
Na aké ďalšie opatrenia by samosprávy mali ešte myslieť?
K svojim občanom majú najbližšie, preto by ich tiež mali určitým spôsobom viesť k tomu, ako sa s fenoménom horúčav zžiť. Náš inštitút, ktorý sa venuje rozvoju území hlavne na lokálnej a regionálnej úrovni u nás i v zahraničí, robil pred časom prieskum, ako sú ľudia pripravení na zvládanie extrémnych vĺn horúčav. Z neho vyplynulo, že iba približne 15 percent vie, čo by malo robiť. Nie je to totiž len o pitnom režime či odporúčaní, aby počas obeda radšej nevychádzali von, ale napríklad aj o tom, aby si nestavali domy s veľkými oknami na južnú stranu a tmavými strechami. Informovanie o týchto skutočnostiach je podľa mňa tiež parketa samospráv.