Asi tretina poslancov zarába viac mimo parlamentu

, 26.06.2013 20:00, aktualizované: 27.06.2013 08:00
Národná rada, NRSR, parlament
Popri poslaneckej práci môžu poslanci vykonávať ešte ďalšiu prácu. Dovoľuje im to zákon. Autor:

Takmer jedna tretina poslancov parlamentu má vedľajšie príjmy vyššie ako tie, čo dostávajú od štátu za poslaneckú činnosť. K najlepšie zarábajúcim patria už dlhé roky tí, ktorí sú zároveň advokátmi. Mnoho poslancov má príjmy za pedagogickú činnosť, za prácu vo výskumných projektoch platených Európskou úniou, ale aj zo svojho majetku. Buď z jeho predaja, prenájmu, alebo dividend.

Majetkové priznania verejných funkcionárov za minulý rok zverejnila tento týždeň na webovej stránke Národná rada. Zo 150 poslancov si mimo parlamentu viac prilepší 43. Niektorí získajú z inej činnosti až dvojnásobok ročného poslaneckého platu. Medzi poslancov s najvyššími vedľajšími príjmami patrí napríklad Róbert Madej (Smer), Miroslav Beblavý (SDKÚ), Zsolt Simon (Most-Híd) či Ján Figeľ (KDH).

Vedľajšiu prácu dovoľuje poslancom zákon. Popri poslaneckej funkcii môžu vykonávať lekárske, advokátske povolanie, prednášať alebo byť vo funkcii primátora či starostu. „Poslanec nemôže byť konateľom firmy, nemôže tiež vykonávať činnosti spojené so živnosťou,“ vysvetľuje Miroslav Beblavý, ktorý sám za minulý rok mal popri príjme z verejnej funkcie aj vedľajší príjem viac ako 70-tisíc eur. Tieto peniaze zarobil nielen z pedagogickej činnosti. Väčšia časť zo sumy je za výskumný projekt financovaný Európskou úniou, ktorý sa týka budúcnosti zamestnávania v Európe. Beblavý hovorí, že pre úniu pracuje na polovičný úväzok. Výrazne si polepšil aj poslanec Róbert Madej (Smer). Tvrdí, že sa ako právnik osamostatnil.

„Advokácii sa venujem intenzívnejšie,“ uviedol. Táto činnosť mu vyniesla vlani viac ako 126-tisíc eur a patrí v parlamente k najlepšie zarábajúcim advokátom. Poslanec Gábor Gál (Most-Híd), ktorý je tiež advokátom, priznal ako vedľajší príjem vlani okolo 65-tisíc eur. Ako advokáti si prilepšili aj nezaradení poslanci Radoslav Procházka a Daniel Lipšic. Procházka priznal, že vlani mal vedľajší príjem 31 193 eur. Lipšic hovorí, že 78 356 eur zarobil za právne služby pre americkú neziskovku, ktorá sa zaoberá ľudskými právami.

Čo sa zmení v majetkových priznaniach

  • vedľajšie príjmy sa budú uvádzať podrobnejšie – či z prenájmu pôdy, domu alebo bytu, prednášania, dividend, povolania lekára, advokáta, starostu, primátora, šéfa župy.
  • niektorí politici uvádzajú príjem aj z prenájmu aj dividend, iní nie – to sa zjednotí
  • vysokí manažéri štátnych podnikov dnes uvádzajú príjmy aj za pracovnú pozíciu v spoločnosti, kde sú nielen štatutári, ale aj generálni riaditelia a berú za to plat plus majetkové príjmy či iné príjmy v jednej sume. Po novom budú tieto príjmy uvádzať precíznejšie a nie všetky spolu v jednej sume.

Zsolt Simon (Most-Híd) okrem platu politika 26 170 eur zarobil vlani aj 98 359 eur. "Prenajímam pozemky a ďalšie príjmy som mal z dividend,“ uviedol Simon. Podobne si vylepšil príjem poslanca aj Martin Chren (nezaradený). Priznaných 85-tisíc podľa neho pochádza z predaja nehnuteľnosti a podielu vo firme.

Vysoké vedľajšie príjmy uvádzajú aj manažéri v predstavenstvách a dozorných radách štátnych podnikov. Šéf predstavenstva štátneho Carga Pavol Ďuriník podľa majetkového priznania vlani zarobil vo verejnej funkcii len okolo 3-tisíc eur. Ako vedľajší príjem uvádza sumu 191 370 eur. „Pavol Ďuriník bol predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom v roku 2012 iba krátko,“ reagoval hovorca Carga Martin Halanda, ktorý sa k ďalším príjmom bývalého šéfa Carga nevyjadril. Podľa neho sa treba opýtať samotného Ďuriníka. Bývalá šéfka štátneho podniku Slovenská pošta Marcela Hrdá, ktorej zmluva so štátnou poštou poskytovala nadštandardné výhody, vlani priznala príjem z verejnej funkcie 14 081 eur, jej vedľajší príjem bol však 88 013 eur.

Podľa Beblavého vo všeobecnosti si manažéri štátnych podnikov do priznania ako príjem za výkon verejnej funkcie píšu to, čo dostávajú za svoju funkciu v predstavenstve alebo v dozornej rade podniku. Vo vedľajších príjmoch potom uvádzajú nielen plat, ktorý dostávajú za pracovnú funkciu v podniku, ale aj iné príjmy napríklad z majetku, ktoré nemusia podrobne zdokladovať.

Z majetkovým priznaní sa potom nedá presne vyčítať, z čoho pozostáva vedľajší príjem, čo platí pre manažérov, ako aj politikov. To by mala zmeniť novela zákona. Hoci sa opozícia s vládnym Smerom zatiaľ na podrobnejších majetkových priznaniach nedohodla, čo sa týka štruktúry priznávania príjmov tam vládne zhoda. „Čo sa týka vedľajších príjmov, bude tam päť až šesť kolónok, kde budú musieť verejní činitelia precíznejšie uviesť, z čoho, z akého zdroja pochádzajú,“ uviedol Beblavý, ktorý šéfuje výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

Výbor pripravuje zmenu zákona, ktorá má priniesť prehľadnejšie majetkové priznania. Súčasné nejasné pravidlá sa podľa neho prejavujú aj v tom, že niektorí politici priznávajú príjmy z majetku, iní, naopak, nie, pričom zákon neporušujú. Zmena, ktorú výbor pripravuje, by to mala zjednotiť u všetkých verejných činiteľov. „Inak majetkové priznania strácajú svoju výpovednú hodnotu,“ dodal Beblavý.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku