Viac za menej? Aj vojaci musia dobíjať batérie

, 27.06.2013 16:02
Inštitút pre bezpečnostné a obranné štúdie
Zľava doprava šéfovia maďarských a slovenských ozbrojených síl Tibor Benkő a Peter Vojtek, Mário Nicolini z Inštitútu pre bezpečnostné a obranné štúdie, šéf českých ozbrojených síl generál Petr Pavel a zástupca náčelníka generálneho štábu poľskej armády viceadmirál Waldemar Gluszko. Autor:

Žijeme v mimoriadne nepredvídateľnom svete? "Vojenské rozpočty klesajú, ale čo sa týka bezpečnosti, nemôžeme robiť kompromisy,“ povedal minulý týždeň štátny tajomník ministerstva obrany Miloš Koterec. Je to však možné? Dá sa robiť viac za menej peňazí? Ale aspoň viac za rovnaké peniaze, ktoré máme teraz k dispozícii?

"Vezmime do úvahy, že obranné rozpočty nezačali klesať s ekonomickou krízou, ale už pred ňou. S prípadným zlepšením hospodárskej situácie sa pritom nedá očakávať, že opäť porastú,“ povedal István Gyarmati z Medzinárodného centra pre demokratickú tranzíciu v Budapešti.

Koterecove i Gyarmatiho slová zazneli na konferencii NATO 2020: Výcvik, podpora, boj, ktorú usporiadalo Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA). Stretnutie odborníkov sa pokúšalo odpovedať aj na vyššie položené otázky. Podujatie CENAA sa uskutočnilo aj v súvislosti a najväčším logistickým cvičením NATO za posledné desaťročie Capable Logistician 2013, ktoré na Slovensku privítalo vojakov z 35 krajín.

Na konferencii sa zúčastnili i šéfovia českých, maďarských a slovenských ozbrojených síl, generáli Petr Pavel, Tibor Benkő a Peter Vojtek, a tiež zástupca náčelníka generálneho štábu poľskej armády viceadmirál Waldemar Gluszko.

Spolupráca vo V4

Práve spolupráca krajín visegrádskej štvorky sa často dáva do popredia ako možný model, ktorý by mohol prispieť k riešeniam aj v oblasti obrany. Jeden z projektov, na ktorý sa upiera momentálne asi najviac pozornosti, je bojová skupina V4.

"Bude to predstavovať bezprecedentnú úroveň obrannej spolupráce medzi krajinami visegrádskej štvorky. So všetkými problémami, ako je nedostatok politickej vôle zvýšiť obranné spôsobilosti, a otázkami, ktoré prišli s ekonomickou krízou, sa dá na úspech spolupráce krajín V4 s bojovou skupinou EÚ dívať ako na skutočnú príležitosť a základný kameň pre budúcu a trvalejšiu spoluprácu medzi týmito krajinami,“ napísala Barbora Bodnárová z CENAA vo svojom príspevku ku konferencii.

Kľúčovou krajinou pre obrannú spoluprácu v regióne V4 je Poľsko, najväčší štát z visegrádskej štvorky. "Pýtate sa, čo od vás potrebuje Poľsko?“ opakuje so smiechom otázku Pravdy Gluszko. "Ak hovoríme o bojovej skupine, tak moja krajina prispeje bojovníkmi, Česko sa zameriava najmä na logistiku a podporu, Maďari zase na prepravu. Áno, Poľsko prispeje jadrom, ale ďalšie časti sú tiež nevyhnutné. A takto to môže byť aj ako príklad riešení obrannej spolupráce do budúcnosti,“ hovorí viceadmirál.

Gluzsko však tiež pripomína, že síce hovoríme o špecializácii, ale mnohé krajiny majú problém vzdať sa niektorých vojenských spôsobilostí.

Energetická bezpečnosť

V globálnom svete však môže byť ešte hlbšia spolupráca jednoduchou nevyhnutnosťou. Príkladom sa stáva aj oblasť energetickej bezpečnosti. Na jednej strane je to citlivá téma, ktorá môže výraznejšie zasiahnuť až do suverenity národných štátov a zahŕňa i súkromný sektor. Energetická bezpečnosť je však na druhej strane jednou z kľúčových oblastí prežitia. Nehovoriac o tom, že v prípade konfliktu a nasadenia armád sa čoraz viac ukazuje potreba zabezpečiť jednotkám energetické zdroje.

Zjednodušene povedané, aj vojaci potrebujú dobíjať batérie. "Môžeme sa síce vrátiť k lukom a šípom, ale žijeme v technologickej dobe. Aj vojaci používajú všetky tie prístroje, na fungovanie ktorých je potrebná energia. Vo vojenských operáciách jej potrebujeme čoraz viac. Musíme sa posunúť od konvenčných zdrojov energie,“ hovorí Romualdas Petkevičius, šéf NATO Centra excelentnosti pre energetickú bezpečnosť vo Vilniuse.

Petkevičius verí, že armáda môže prispieť k riešeniam, ako využívať energetické zdroje lepšie a efektívnejšie a šetriť. "Samozrejme, môžete učiť vojakov, aby zhasli svetlo, keď odídu z kasární. My tu však hovoríme najmä o inováciách, musíme zmeniť myslenie. Mali sme cvičenie, počas ktorého sme sa snažili vojenským plánovačom ukázať, že musia využívať inovácie na poli energetických zdrojov, ktoré už existujú aj v súkromnom sektore. Tak prečo ho nezapojiť. Armáda môže byť na čele technologických zmien, ktoré zúfalo potrebujeme. Počiatočné náklady sa vrátia v podobe ušetrenej energie. My vojaci nebývame hlúpi, ale niekedy nie je jednoduché prekonať staré myšlienky,“ hovorí Petkevičius.

Strategická debata

Slabosťou spoločného prístupu k energetickej bezpečnosti na úrovni NATO či EÚ je fakt, že energetická bezpečnosť predstavuje pre rôzne krajiny rôzne veci. Niektoré štáty jednoducho vnímajú, že sú, čo sa týka energií, zabezpečené.

"Aliancia by sa mala zapojiť do tejto debaty. Nevravím, že nevyhnutne musí hľadať riešenia, to sa asi skôr dá na úrovni Európskej únie. Energetická bezpečnosť je však strategická otázka, nielen pre Európu, ale aj pre svet,“ pripomína Petkevičius.

"EÚ si uvedomuje, že čo sa týka energetickej bezpečnosti, tak pre niektoré krajiny to nie je až taký veľký problém. Tento prístup nás však oslabuje. Myslím, že to už chápu aj veľké štáty,“ povedala na konferencii CENAA Iana Dreyerová z Inštitútu Európskej únie pre bezpečnostné štúdie. "Od plynovej krízy v roku 2009 sa urobilo veľa. Európska komisia rieši problém jednotného trhu s energiami,“ dodáva analytička.

Podľa Dreyerovej sa veci hýbu správnym smerom, otázkou je, či dostatočne rýchlo. "Máme dostatočné intelektuálne kapacity, dokážeme strategicky myslieť? Na poli energetickej bezpečnosti už teraz vidíme vynárajúcu sa strategickú konkurenciu v podobe Číny a východnej Ázie. Príkladom je Stredná Ázia. Európa v Kazachstane rieši dodávky ropy, v Turkménsku zase plyn. Číňania sú však oveľa efektívnejší v tom, ako si získavajú tieto krajiny,“ vysvetľuje Dreyerová.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk