Jednému z najsilnejších zemetrasení, ktoré kedy zasiahli strednú Európu, predchádzali podľa historika „varovania“. „Už v 50. rokoch 18. storočia zaznamenali v Komárne menšie otrasy. Aj preto 4. januára 1759 mestská rada na svojom zasadnutí zakázala akékoľvek prejavy veselosti, hazardné hry a hudbu, aby odvrátili hnev nebies,“ hovorí historik Podunajského múzea v Komárne Mihály Mácza.
Zákaz veselosti nepomohol
O štyri roky neskôr na Petra a Pavla boli všetky kostoly počas rannej omše zaplnené. Človečenstvo zo širokého okolia zaplavilo námestie pred radnicou. Bol veľký trh. Prvý otras prišiel o 5.30. Ľudia sa ani nestihli spamätať a o 15 minút neskôr došlo k druhému, pustošivému otrasu. „Pri pevnosti sa vraj roztvorila zem a vyšľahli z nej plamene, jamy vyvrhovali piesok. Zrútilo sa sedem kostolov, tri rehoľné domy, 279 meštianskych domov, poškodených bolo 785 domov. Celé barokové mesto, ktoré len pred pár rokmi vybudovali, zostalo zničené a v takomto jednotnom slohu sa už nikdy neobnovilo,“ upozornil Mácza.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Komárno malo vtedy asi 11-tisíc obyvateľov. Epicentrum zemetrasenia bolo pri obci Kameničná. Údaje o počtoch obetí sú rôzne. Väčšina prameňov uvádza, že zahynulo 62 ľudí a 102 bolo zranených. Iné zdroje naznačujú, že pod ruinami našli až 80 tiel a aj tých 102 zranených nakoniec zomrelo. Mácza odhaduje počet obetí na 200. „Najviac ľudí zomrelo v kostoloch. Zrútili sa napríklad veže Kostola sv. Ondreja, klenbu prerazili padajúce zvony. Na trh spadla strážna veža radnice.“
Neodradili ich ani ďalšie katastrofy
Akoby to nestačilo, v roku 1767 mesto zachvátil veľký požiar, ktorý pripravil o strechu nad hlavou vyše 2 200 obyvateľov. Nuž a 22. apríla 1783 vtrhlo ľuďom do spánku ďalšie zemetrasenie. „Bolo to ráno o 3.30 a malo podobnú silu ako to predtým. Epicentrum sa nachádzalo pri pevnosti a zničilo sa asi 500 budov,“ opisoval historik. Panovník Jozef II. obyvateľom odporúčal, aby zanechali ruiny a vybudovali si nové mesto, no ľudia to odmietli a pustili sa do obnovy.
Spomienka na ničivé zemetrasenia sa Komárnom rozlieha každý deň o 15.00. Je to zvuk hlavného zvona Kostola sv. Ondreja a táto tradícia z konca 18. storočia sa podľa historika prerušila len párkrát. Počas komunizmu a najnovšie je prestávka pre rekonštrukciu jednej z veží. Zemetrasenie z roku 1763 dokumentuje aj vzácna baroková maľba od rakúskeho umelca Karla Friedla, ktorá dnes zdobí reprezentačnú sálu v hlavnej budove Podunajského múzea v Komárne.
Obraz spresnil silu zemetrasenia
Tmavý obraz bol podľa riaditeľa múzea Jozefa Csütörtökyho cenným zdrojom informácií pre seizmológov. „Podľa znázorneného poškodenia budov mohli lepšie určiť silu zemetrasenia. Pôvodne odhadovali hodnotu 6,2 Richterovej stupnice, potom sa odhad posunul k hodnote 6,5.“ Na reštaurovaní maľby v 90. rokoch sa podieľal akademický maliar Ladislav Pavlovský. S prekvapením zistil, že obraz je starší ako zemetrasenie približne o 50 rokov a pôvodne na ňom bola zachytená morová epidémia.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Zrejme pod vplyvom ďalšej katastrofy obraz premaľovali. Maliarovi sa podarilo pretvoriť budovy, naznačil popraskané múry, padajúce veže. No postavy ľudí zostali strnulé. „Neutekajú, len sa uchyľujú k pánu Bohu okolo farára. Keby maľoval od začiatku zemetrasenie, figúry by boli akčnejšie. V čase, keď sa obraz reštauroval, neboli dostupné technológie, ktoré by pomohli zachytiť pôvodnú maľbu,“ uviedol Pavlovský.
Treťou črtou, ktorá by pripomínala zemetrasenia, bol vzhľad mesta. Koncom 18. storočia vydala mestská rada zákaz stavať viacposchodové domy. „Tento zákaz sa udržal až do začiatku 20. storočia, no časom sa na to zabudlo. Nechcem si ani predstaviť, čo by sa teraz dialo. Bývam na 6. poschodí, a keď sme nedávno zacítili menší otras, nebolo mi všetko jedno,“ dodal Mácza.
Ako vyzerala humanitárna pomoc v 18. storočí?
Foto: Andrej Barát, Pravda
- tribún ľudu, notár a ďalší mestskí úradníci boli vyslaní do Bratislavy a do Viedne, aby požiadali panovníčku Máriu Teréziu a vplyvných hodnostárov o pomoc, zároveň ich informovali o škodách
- ľudia boli solidárni, pod jednu strechu prichýlili rodiny, vojenská posádka pomáhala stavať stany a drevené tuguriá – búdy
- richtár Adam Röth spočiatku riadil organizovanie pomoci a obnovy budov, asi dva mesiace po zemetrasení umiera na vyčerpanie a gangrénu
- vtedajšie úrady poskytli dovedna 13 200 bratislavských meríc zbožia, obilie pre obyvateľov ale aj zvieratá, čo je asi 824 ton
- biskup z Györu okamžite vyslal do Komárna loď so 140-mericami jedla a ďalšou pomocou, to je približne 8,4 tony
- z Bratislavy vyrazilo 66 murárov, aby pomohli obnoviť mesto, do Komárna prúdili v auguste remeselníci z okolitých miest
- Mária Terézia prostredníctvom Uhorskej miestodržiteľskej rady udelila Komárňanom 30. 9. 1763 glejt na slobodný pohyb, neplatili mýto a mohli zbierať finančnú pomoc
- od októbra do novembra 1763 sa takto podarilo vyzbierať 1 347 florénov a 55 a štvrť denára, na ilustráciu jeden špičkový murár v tom období zarobil za deň 50 denárov, čo bola polovica jedného florénu, ďalšie sumy získali mešťania od začiatku roku 1764
Zdroj: Údaje zozbieral a poskytol archivár Lukáš Paluga z komárňanskej pobočky Štátneho archívu v Nitre