Mojtín, ktorý má niečo vyše 500 obyvateľov, takú slávu dávno nezažil. Večnému vojakovi prišli vzdať hold husári na koňoch, slovenskí vojaci, diplomati, politici, cirkevní hodnostári, miestni obyvatelia aj návštevníci z ďalekého okolia.
„Keď sme sa o tejto udalosti dozvedeli, rozhodli sme sa pricestovať. Je to významná osobnosť. Bol verným vojakom a pre jeho charakterové vlastnosti si ho nadriadení a panovníci vážili,“ povedal Štefan Antalík, ktorý do Mojtína v Púchovskom okrese pricestoval z Dubnice nad Váhom.
V modrej uniforme rakúskeho husára prišiel na ceremoniál Vašek Moravčík z moravských Bílovíc. Husári sa stali jeho záľubou. „Cez husárov som sa dostal k uniformám. Tá, čo mám na sebe, je presná replika nemecko-rakúskej husárskej uniformy z roku 1805, čo je obdobie života Ladislava Škultétyho-Gábriša. Aj keď on ako uhorský vojak bol vo farbách červenej a zelenej,“ vraví Vašek Moravčík.
V Mojtíne ho pozná každý
Z rodnej obce odišiel Ladislav Škultéty-Gábriš pred viac ako 250 rokmi a dodnes ho tu považujú za svojho najslávnejšieho rodáka. Mnohí majú ako samozrejmú výbavu domácnosti román Cisársky večný vojak od Jána Martiša. „Ako 12-ročný sa dal zverbovať, odišiel niekde do Rakús a tam bojoval v cisárskom vojsku. V obci každý o ňom vie. Veď aj náš kostolík dal postaviť, staval sa sedem rokov,“ vraví Cyril Klimo (70).
Večný vojak venoval Mojtínu svoje celoživotné úspory, ktoré počas 81-ročnej vojenskej kariéry zarobil. Jeho posledným želaním bolo, aby sa za ne postavil kostol a škola pre rodákov, aby nemuseli ísť do sveta takí negramotní, ako išiel on. Kostol stojí doteraz, škola je už zbúraná.
V obci stále žijú Gábrišovci, ale nikto z nich nie je pravdepodobne jeho príbuzný. Aj starostka obce má toto priezvisko. „Hľadali sme príbuzných Ladislava Škultétyho-Gábriša, ale nenašli sme nikoho. Vraj mal brata, ale nevieme, čo sa s ním stalo, nenašli sme o ňom žiadne záznamy,“ povedala Eva Gábrišová, starostka Mojtína.
Zažil štyroch cisárov
Riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič považuje prevoz ostatkov Ladislava Škultétyho-Gábriša z Rumunska na Slovensko za akciu minimálne stredoeurópskeho významu. „Dávame na vedomie, že územie Slovenska malo v monarchii svoj význam a vychádzali z neho významné osobnosti. Naša história je dlhšia, ako sú len dejiny Československa a Slovenska. Preto si musíme ctiť osobnosti z územia Slovenska, ktoré sa zapísali do dejín,“ vraví Čaplovič.
Za svojho života zažil Ladislav Škultéty-Gábriš štyroch cisárov, zúčastnil sa na 22 vojenských ťaženiach a 256 bitkách. Skončil ako zástavník husárskeho pluku. Vyslúžil si najvyššie vyznamenania, ktoré boli určené pre mužstvo habsburskej armády, striebornú medailu a delový kríž. Delový preto, lebo sa vraj odlieval z diel ukoristených nepriateľskej armáde.
Dožil sa 93 rokov a z toho 81 rokov bol husárom. Takáto dlhá služba vo vojsku je celosvetový unikát. Aj keď mu konkuruje istý francúzsky vojak, ktorý sa narodil v roku 1690, dožil sa 107 rokov a z toho mal 90 rokov odslúžiť pri vojsku. Na niektorých bojiskách sa dokonca mohol stretnúť s Ladislavom Škultétym-Gábrišom, keď Rakúsko bojovalo proti Francúzsku," dodal Miloslav Čaplovič.
Kde bojoval večný vojak
- narodil sa 27. júna 1738 v Mojtíne, v matrike ho zapísali pod polatinčeným menom Ladislaus Gabrizech
- po matkinej smrti v roku 1750 sa stal „synom pluku“ u husárov, kde slúžil jeho otec
- zúčastnil sa na sedemročnej vojne vrátane slávneho dobytia Berlína, od ktorého sa začalo používať slovné spojenie „husársky kúsok“; bojoval v napoleonských vojnách i poslednej vojne proti Turkom; trikrát bol vážne zranený
- podľa dobových záznamov ovládal slovenčinu, maďarčinu, nemčinu a latinčinu a čiastočne francúzštinu
- v roku 1825 si cisár František všimol staručkého, vtedy 87-ročného zástavníka, ktorý dôstojne držal štandardu pluku. Traduje sa, že veteránovi, ktorý vtedy odslúžil už 75 rokov, ponúkol dôstojnícku hodnosť a bohaté výslužné, on však požiadal, aby mohol zostať doživotným zástavníkom
- zomrel 19. augusta 1831 v plukovnom lazarete v obci Sannicolau Mic, ktorá je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku, kde bol pochovaný; jeho telesné pozostatky 21. mája 2013 dopravili na Slovensko a včera pochovali v Mojtíne